Reakce na recenzi:

hejkal - @ 13.05.2012

Keďže k tvorbe skupiny Golden Earring som sa dostal kedysi veľmi dávno a kúpa vybraných titulov prebehla nedávno, je pre mňa ešte stále každý jeden album predmetom bádania. Eight miles high je z roku 1969 a hlbšie do minulosti som sa zatiaľ v prípade tejto holandskej kapely neodvážil. Nič to, tuhľa je päť skladieb:

Desivá atmosféra obostiera úvodný kúsok albumu, ktorým je dobovo kyselinová skladba Landing. Flauta si ticho zafučí v intre k Song of a devil's servant, čo je ďalšia psychedelicky nepokojná záležitosť orientovaná na akustický prejav. Pravda iba do polovice, kedy sa blues rockovo rozbehne. Gitarový hard rock sa prevtelil do One huge road. Že sme stále v 60. rokoch, dokazuje prespievaný refrén. Najstrašidelnejšie pôsobí skladba Everyday's torture. Viem si predstaviť, že som zavretý niekde v katakombách bližšie neurčenej cirkvi, ktorá v mene lásky využíva celú škálu bohumilých nástrojov na postupnú demontáž ľudského tela. Je to však predovšetkým balada o láske, pravda, ak má doom metal takýto termín vo svojej príručke. Áno, toto je skladba, ktorá sa môže hrdo zaradiť po bok Black Sabbath na štartovaciu čiaru štýlu, ktorý časom kazil 80. rokom snahu o úplné vymytie mozgov svetovej populácie. Iste, boli aj „zaostalé“ regióny, kde civilizačné stierky nedorazili, nuž tam aspoň dorazili armády a miestnym odstránili mozgy z hlavy takpovediac doslova, ale azda chápete, čo sa snažím naznačiť.

Celú jednu stranu platne si vyhradila titulná cover verzia skladby Eight miles high. Jej dĺžku zabezpečuje hlavne rozvláčne psychedelické onanovanie, nechýba bicie sólo, nikto nie je omilostený od basového sóla, ktoré by pokojne mohlo slúžiť ako playback pre zbíjačku, a celé je to pre mňa niečo ako nekončiaci mejdan. Ale koniec sa samozrejme napokon dostaví.

Veľmi dobrá rocková záležitosť, odporúčam všetkým milovníkom hororovej atmosféry.