Reakce na recenzi:

Brano - @ 01.08.2016

Niacin nie je len vitamín skupiny B (B-3),ale aj známa americká jazz-rock fusion skupina.Toto trio tvoria muzikanti zvučných mien-bassgitarista Billy Sheehan(Mr.Big,The Winery Dogs...),klávesista John Novello a nakoniec bubeník s neodmysliteľnou šiltovkou na hlave,Dennis Chambers(Santana,CAB...).

Trio produkuje už od roku 1996 dynamický inštrumentálny jazz-rock,v ktorom sa snúbi jazzová živelnosť a nespútanosť s dokonalou hráčskou virtuozitou.Kvílenie hammondu nás privíta už v úvodnej skladbe Barbarian@The Gate,zatiaľčo Sheehan neskutočne maká na base.Pevný basový základ má aj skladba Blisterine.Tóny hammondu,bublanie basy a paľba bicích sa lepia jeden na druhý v obrovskej rýchlosti až splývajú v jednotnú pevnú zmes,ktorá je našťastie stále ešte nástrojovo rozlíšiteľná.Citeľné zmiernenie tempa nastane až v skladbe King Kong,kde si Sheehan v pohode zasóluje na basu a Novello na piáno.V Super Grande sa naplno vyblázni Novellove piáno za podpory rytmiky Sheehan-Chambers.Hudba je plná energie,ale niekedy mi chýba taká jazzová ľahkosť a pohodovosť a hráči sa miestami nútia do samoúčelných ekvilibristických onánií,ktoré sú jednoznačne v neprospech celku.Až v skladbe 4´53 sa hrá jazz-rock,ktorý má myšlienku a je kompozične dotiahnutý do konca.To isté platí aj pre Club Soda a No Shame.Páni sa ku koncu albumu asi unavili a značne ubrali z individuálneho inštrumentálneho sebapresadzovania.Následne sa ešte v skladbe Clean House vyšantí Billy Sheehan a povymetá všetky pavučiny z rohov.

Organik je v postate dobrý fusion album,ale pre vyššie uvedené výhrady ho nemôžem považovať za majstrovské dielo žánru.Štyri hviezdičky si však zaslúži!

*Počúval som na zostave:
SACD player Sony SCD-XE 800
zosiľňovač Yamaha AX-397
repro Tannoy Fusion 2