Reakce na recenzi:

Mohyla - @ 13.11.2010

Neviem, čo to má pán Lucassen za gebuľu. Je až neuveriteľné, akú muziku ten chlap dokáže vymyslieť. Samozrejme nesklamal ani s projektom Star One a poslal svojim fanúšikom v roku 2002 bombu v podobe albumu Space Metal. Album musí mať v sebe akýsi vnútorný náboj, pretože človeka drží v očakávaní a napätí od začiatku až do konca. Chcete dôkaz? Kapela sa vôbec nekašľala. Intro z jemných klávesov klame telom. Hneď
úvodná Set Your Controls je tvrdá rana medzi oči, taká na prebratie a človek je v pozore po celý album. Na pozadí rezkého rytmu vyniká spev mužských aktérov so spevom Floor Jansen. Arjen to vymyslel geniálne. V High Moon a Songs of the Ocean pokračujeme pomalšie, ale zhutnie a stemnie sprievod. Zrýchlime v Songs of the Ocean kde nás ohúri duel Garryho Wehrkampa(gitara) a Jensa Johanssona(keyboard),je to riadna divočina. The Eye of Ra sa na začiatku tvári, že nás nechá vydýchnuť, ale figu borovú, tavba pokračuje, ťažké, hutné gitary to istia. Sandride - oddýchneme si? Ani nápad! Dan Swano zo začiatku klame kľudným spevom, ale ostatní mu to nasadením kazia, napätie trvá. Perfect Survivor - spomalíme,ale oddych to nie je, stále je čo počúvať, ako aj v nasledujúcej Intergalactic Space Crusaders. V nej okrem spevu upútajú sóla na keyboardy. Záver skladby nás prevedie do finálnej Starchild. Začína zoširoka dialógom všetkých štyroch spevákov podfarbených až kvílivou gitarou. Všetko to smeruje do mohutných vokálov a Hammondov a následného spevu do stratena. Koniec, dáme päť hviezd a teraz si môžme vydýchnuť a oddýchnuť.