Reakce na recenzi:

hejkal - @ 30.03.2009

Camel je skupina, ku ktorej ma neviažu žiadne výnimočné spomienky z mladosti (ehm, teda z detstva a puberty). Spoznal som ich hudbu pred pár rokmi, ale patrí k mojim favoritom. Občas mám veľmi rád melodické neunáhlené muzicírovanie.

Hneď na úvod sa ukáže, čo skupina ponúka. Príjemná pohodová hudba postavená na klávesoch a gitare a nevýraznom speve. Slow yourself down je navyše okorenená perkusiami. Oproti drsnému (na Camel) úvodu sa Mystic Queen drží klasickej poznávacej formulky. Akustika, pohoda, pomalé melodické plochy, slovom, Camel. To isté v rockovejšom sounde ponúka Six ate. Táto skladba je priam esenciálna, nestratila by sa na neskorších albumoch. Svižnejšia vec je Separation. Nanešťastie je aj spievaná. A sólová gitarová pasáž sa blíži hard rocku, čo je na Camel dosť výkon. Príjemná melódia sa prepletá celou Never let go. Curiosity, to je hard rock formálne zjemnený až na úroveň zasnenej pohody, čo znie síce divne, ale skúste si tú skladbu predstaviť zahranú v surovom zvuku a pochopíte, o čom sa tu snažím písať. Na záver prichádza Arubaluba. A je to mohutná jazda. Na záver to najlepšie.

Keďže som sa k skupine dostal neskôr, mám to šťastie (?), že sú na mojich CD bonusy. Singel Never let go potvrdzuje moje slová, že je melodicky vďačný a živá takmer dvadsaťminútová pripomienka sólového Bardensa, Homage to the god of light je inštrumentálne inferno alebo nirvána alebo eden, vyberte si podľa vášho gusta.

Veľmi príjemná doska, mojimi favoritmi sú však až ďalšie dve, vnímam tu určitú nevybrúsenosť formy, takže dávam dobré tri hviezdy.