Reakce na recenzi:

hejkal - @ 23.12.2010

K Doc Holliday som sa dostal niekedy v roku 2002 za pomoci južanov z Čiech. Keď sme hrali v Prahe, tak padla reč na južanské skupiny, ktoré kto pozná/nepozná a tak. Jeden kamarát zmienil Doc Holliday a ja som prejavil záujem si niečo vypočuť. Po návrate na Slovensko sme zistili, že niektoré ich albumy nám táto dobrá duša zaslala poštou, nuž poznávaniu nič nestálo v ceste (a nákupu niektorých ďalších počinov z roku 2003, ktoré boli v predaji aj u nás).

A better road je album, ktorý obsahuje nahrávky z počiatku 80. rokov a niekoľko skladieb z vtedajšej súčasnosti. Výsledný mix však pre ucho poslucháča činí takmer nemožným zistiť, ktoré sú ktoré. Obsahuje desať skladieb, z toho jedna je cover od skupiny Thin Lizzy – Jailbreak. Táto skladba otvára album a od južanov vcelku prekvapí. Zahratá je energicky a pomerne verne. Spevná Good boy gone bad dýcha juhom, avšak prvým vrcholom albumu je nasledujúca potemnelá balada Faith in you. Viac než o južanské boogie ide o hard rock a to mi vyhovuje. „Molly Hatchetovská“ tvrdá skladba Crazy parádne sedí a vlastne v nej nevadia ani klávesy. Titulná skladba A better road sa vyznačuje akustickým slajdom, harmonikou, z toho Ameriku cítiť na hony. Takéto veci mám od južanov rád, či už sú to Lynyrdi alebo Docovia. Rádiovo prívetivá jemná skladba Angels in waiting mi kupodivu nevadí, v kontexte albumu je príjemná.

O prvé miesto medzi mojimi najobľúbenejšími skladbami od Doc Holliday súperia dve skladby a obidve sú na tomto albume. Prvou je pochmúrny slaďák Dead man’s road. Má super podmanivú atmosféru a rád si pospevujem mierne melancholický refrén. Neveselý moment, kedy sa spevák spovedá z podvádzania a dostane sa k Ježišovi, pričom hudba na okamih stíchne, je pre mňa tým, čím sú žaby so slimákmi pre francúzskeho gurmána.

Najtvrdšie Skynyrdovské južanské boogie vyviera spopod názvu Bad love. Nechýbajú (ako už aj predtým, hoci nespomenuté) ženské vokály v refréne a ja kývam hlavou v rytme, akoby bola na pružine. Ako sa píše na obrazovej produkcii nad pódiom českého južanského festivalu Stetson & Bourbon – This is southern rock! Priamočiary hard rock v Can’t stop rockin’ príjemne nabudí na druhú z najlepších skladieb skupiny – freebirdovsky postavenú Lonesome guitar.

Na záver to najlepšie. Lonesome guitar má všetky parametre južanskej hymny, ale aj niečo navyše. Nebudem zbytočne vychvaľovať krásnu posmutnelú melódiu celej skladby. Spomeniem druhú slohu, kde sa spieva: „People still remember in another day the battle of the Union...“ v rámci ktorej bubeník dotvára atmosféru pochodujúcich armád hraním pochodového rytmu na rytmičáku. Práve tento fór absentuje na iných verziách skladby (Doc Holliday ju nahrávajú pravidelne takmer na každý album, zakaždým trošku inak) a robí z nej môjho favorita.Pred povinným zrýchlením sa ešte ozve refrén pretkaný hučaním davu akoby z koncertu, čo tiež nebýva u freebirdoviek zvykom. Čiže, táto verzia Lonesome guitar nemá chybu.

Výborný album, najlepší od Doc Holliday, aký som kedy počul, poctivé štyri hviezdy vianočne rozžiarim v pätici.