Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.12.2010

Od skupín, ktoré svoju slávu prežili v 80. rokoch minulého storočia si nikdy veľa nesľubujem. Ani keď ide o južanov.

Doc Holliday je na prvý pohľad, samozrejme, ďalší zo zástupcov Lynyrd Skynyrd klonov. Keď sa jej však dá šanca, vylúpne sa spopod masky aj veľká dávka nekomplikovanej melodiky, občasný hard rockový závan a v neposlednom rade aj slušná porcia južanského boogie.

O jej skorších dielach však reč nebude, presúvam sa do roku 2003, kedy vyšiel výber Gunfighter – The best of the 90’s. Už názov je mierne zavádzajúci. Doc Holliday je skupina, ktorá sa vyžíva v znovu nahrávaní svojich skladieb. Aj tu sa nachádza niekoľko vecí, ktoré vznikli v 80. rokoch a prehrané boli aj na albumoch v 90. rokoch a dokonca jedna je nahratá nanovo, aby bolo čo označiť za nikdy nevydanú nahrávku. Ide konkrétne o skladby Never another night, Song for the outlaw a Redneck rock & roll band. Inak gro výberu tvoria veci z radových albumov Son of the morning star a Legacy. Obidva tituly patria k príjemným počinom, nuž nečudo, že priaznivci južanského rocku si na nich pošmakujú. Obzvlášť, keď dôraz na prvoplánovú melodiku dáva skupina okato najavo.

Mne najviac sedia nasledujúce skladby:

- tvrdá, až metalická On the run,
- bluesovo potemnelá Hoodoo man okorenená aj harmonikou,
- svižne bluesová Through with you,
- klasická južanská pecka Working man,
- melodicky podmanivá Song for the outlaw,
- a nádherná skladba Son of the Morning star s úžasne sa prelínajúcim spevom v refréne.

Zvuk nahrávky je vcelku nahalovaný, mierne sterilný a skladby by vysolené naživo mali podľa mňa ešte väčší ťah na bránu, takže si myslím, že sa z tých remasterov a remixov dalo vytiahnuť aj viac.

Ako úvod do novodobej tvorby pohodovej southern rockovej skupiny to stojí zato.

P.S. Sranda je, že ich freebirdovku s názvom Lonesome guitar, ktorú majú hádam na každom albume, na výberovku nezaradili.