Reakce na recenzi:

hejkal - @ 14.12.2010

Austrália je prakticky súčasť Commonwealthu, ako trestanecká kolónia bola Britom vhodná, keď sa im vzbúrila Amerika, nuž nečudo, že drsnej rockovej hudbe sa tam musí dariť.

Buffalo je zberateľsky uznávaná skupina, avšak môj prvý kontakt s ňou bol prostredníctvom empétrojok z netu (prvé tri albumy), ktoré som zbežne preskipoval a založil do kolonky zohnať. Čo sa nakoniec ukázalo ako celkom náročné. Našťastie sa Repertoire opäť vypälo k skvelému výkonu a debutový album Dead forever... (1972) vypakovali tohto roku v skvelej digisleeve forme. Pravda, bez bonusov.

Prehrávajte nahlas, píše sa na zadnej strane obalu, nuž poslúcham a točím volume doprava. Akustická gitarka a malátny zbor navodzujú atmosféru pokoja, avšak zbustrovaná gitara začne za chvíľku rázne sekať kilá a už to jede. Tempo pomalé, rytmika ako z doby kamennej (t.j. jednoduchá a zároveň tvrdá ako skala). Je zaujímavé, že zostava obsahuje dvoch sólových spevákov. To sa často nevidí a nepočuje. Mierne psychedelický Sabbath v závere padne vhod. A nasleduje vcelku prekvapujúca melodická a veselá skladba Suzie Sunshine. Tá gitarová vyhrávka síce nepatrí k najoriginálnejším, ale načo aj, keď je kúzelná a počúvať sa dá donekonečna. „Kvílim a väzbím“, to je úvod, aký na mňa zaberá a gitarista to evidentne tušil, keď rozmýšľal nad tým, ako predĺžiť skladbu Pay my dues. A sú tu aj sirény, ďalšie gitarové vyhrávanie bez sprievodu, v celku je to parádny blues rockový životabudič v zlovestnej strednotempovej nálade, to je niečo, čo žeriem (Livin’ Blues alebo aj Free sa v tomto občas vyžívali). A keď už sa v zátvorke zjavili Kossoff a spol., hneď ďalšia skladba je cover I’m a mover. Oproti originálu je to spomalené, ťažké a neotesane surové, a to som si vždy myslel, že Free patrí k majstrom jednoduchého hrania. Skupina Buffalo by sa v USA vynímala popri Grand Funk Railroad a celom zástupe „primitívnych“ hard rockových skupín typu Sir Lord Baltimore či Bloodrock. Ktovie, či to nebolo tými spoločnými prapôvodnými utečenecko-trestaneckými koreňmi. V sólovej pasáži sa mi veľmi páči basa, chlapík vyšíva a sekunduje tak ohrúblemu gitarovému zavíjaniu. V momente, kedy všetko zaskúviňa do ticha a nastúpi „Keep on movin’“ gradácia, pridajú sa psychedelické plochy, hrabem rukami do prázdna, aby som chytil paličky a zapojil sa do hrania.

Najlepšou skladbou na debute Buffala je nepochybne Ballad of Irvin Pink, podmanivý blues rockový rif (ktorý mi pripomína niečo veľmi známe, ale mám okno) by som vydržal počúvať aj dlhšie než štyri aj čosi minút. Nasleduje Bean stew, azda prvá rýchla skladba na albume. Má skvelý refrén. Ďalším vrcholom dosky je slaďák Forest rain. Takéto dlhočizné pomalé (a neskôr gradované) hard rockové balady môžem, začiatkom 70. rokov boli na nielen v kurze, ale aj na vrchole geniality. Záver albumu obstaráva titulná skladba, parádne odsýpa, až sa veriť nechce, že je zrazu koniec.

Buffalo je skupina, aké mám rád a jej debut považujem za výborný. Fanúšikovia hard-blues rocku bez klávesov by ho nemali vynechať.