Reakce na recenzi:

gunslinger - @ 01.05.2013

2CD nadupané poriadnym Hard Rockom, jemne okorenené bluesom. Hudobníci vo vrcholnej forme. Nahrávky tohoto formátu (je to skoro bootleg) moc nevyhľadávam, aby som sa ponoril do takéhoto dlhého koncertu, kde niektoré skladby presahujú stopáž 10 minút, musí byť skupina naozaj výnimočná.. a to Cactus naozaj sú !! Keď nepočítam 4 posledné skladby na druhom CD, tak všetky skladby hrajú v klasickom zostavení, spev Rusty Day s chraplákom, aký sa len tak nepočuje. Basa Tim Bogert, presný ako hodinky, niekedy mu to však nedá a brnká si podľa svojho. Vynikajúci Carmine Appice a môj najobľúbenejší člen Jim McCarty gitarista, ktorý aj do tej najťažšej najhlučnejšej skladby hodí nejaký ten bluesový feeling. Možno to bude od veci, ale ja považujem Cactus za skutočnú superskupinu. Páči sa mi hlavne fakt, že sa tu improvizuje, avšak hrá s plným nasadeným a to sa dá počuť. Či už ide o 16 minútovú verziu skladby Evil, plnú ťažkých riffov, ale aj bluesových sól, plus ešte sólo na bicie. No Need To Worry je parádne blues, kde sa Jim McCarty poriadne vyšantí. Jeho bluesové cítenie ma inšpiruje tým, že do všetkého možného sa dá blues nastrkať. Prvé 4 minúty sú pre mňa absolútne dokonalé. Na druhom CD stojí za zmienku hneď prvá vypalovačka Boogie Parts One And Two, 15 minút toho najrýdzejšieho boogie, skrytého do dvanástky, kde si zafúka Day na harmoniku. Verzia One Way...Or Another je tá najdrsnejšia verzia, aká sa tu nachádza. Škrípe to, hučí to, no proste peklo. Posledné 4 skladby sú už zo spevákom menom Peter French. Nie je zlý, ale lepší ako Rusty určite v Cactuse nebol. Páči sa mi iba v skupine Leaf Hound, tam spieva famózne.

Fotka na obale je podarená. Fully Unleashed VOL.1 je fakt naplnený dobrou muzikou, avšak aj mne, ktorý má rád dlhé improvizácie (iba pri určitých skupinách), trvá, kým si to vypočujem, je to naozaj dlhé. Ja sa na jedno vypočutie neviem tak dobre sústrediť.