Reakce na recenzi:

gunslinger - @ 15.09.2011

Jedna s mojich naozaj obľúbených skupín ktorá hrá hudbu ktorú by som chcel hrať v blízkej budúcnosti aj ja. V mojom obľúbenom zložení spev ústna harmonika, sólová gitara. Basová gitara, bicie ktoré hrajú úžasnú pre mňa dokonalú zmes boogie blues a hard rocku. Táto živá nahrávka ma očarila hneď názvom . Ultra Sonic Boogie. Tie úžasné slová Ultra Sonic !!. Neviem či bola skupina považovaná za SUPERSKUPINU ale pre mňa ňou určite bola vlastne si myslím že ešte je ak dobre viem. Zostava Bogert,Appice,McCarty, a neskoršie aj s pridaným spevákom menom Peter French zo skupiny Leaf Hound to sa nedalo pokaziť . Tuto však spieva Rusty Day.

1.Evil – ladies and gentlmen môžeme začať a to hneď z ostra . hneď prvá skladba ostro seká riffy šum živého vystúpenia je citeľne počuť , ale o tom sú predsa živáky zo 70 rokov . v piesni sa Rusty Day predvádza zo svojim hustým spevom miestami by som napísal že až kričí. Asi po 2 minúte nastanú dlhé gitarové orgie ..... naozaj dlhé ! po nich nastúpi na scénu Carmine Appice roztlčie bicie ako to vie iba on.

2. Band Introduction – po prvej ukrutne dobrej skladbe sa predstaví skupina.

3. Bro. Bill – pomalšia bluesová skladba lemovaná s ústnou harmonikou. Sólo na harmonike sa môže rovnať hoci akému gitarovému sólu tuto na albumu. Skvelá skladba s prvého albumu zahraná obrovskou silou.

4. Oleo – pieseň ktorá sa opäť začína ústnou harmonikou , skvelá belošská rýchla bluesová bomba ktoré ma asi nikdy neunudia aspoň v to dúfam. Jim McCarty tu hrá skvele na gitare. Gitarové licky hádže jedna radosť. Sólo si tu dá aj Tim Bogert na basovku . sólo je dlhé a kruto hlasné neviem čo to s ňou robí ale musí ju to bolieť (myslím tú gitaru)

5. No Need To Worry – ešte dlhšia skladba ktorá sa začína vybrnkávaním na gitare ktorá sa mi zdá že improvizuje, ale skvele. Dlhá skladba precítená bluesom. Spev sa začína okolo 6 minúty. Pre mňa najlepšia skladba na albumu. Takmer celá skladba je jedno dlhé brutálne sólo.

6. Token Chokin' – polo akustická pieseň s country feelingom lemovaná slideujúcou gitarou.

7. Big Mama Boogie (Part I) - tak toto je bomba „I like to rock and I like to roll. „ neuveriteľné boogie pri ktorom musím dupať do rytmu.

8. Big Mama Boogie (Part II) - boogie tentoraz v rýchlejšom drsnejšom kyselinovom prevleku kde všetky hudobné nástroje idú na plné obrátky pri konci sa tempo tak z rýchli že je to neuveriteľné. Táto šupa má naozaj epický záver.

9. Outro – rozlúčenie.

Úžasné to je všetko čo viem napísať ! viem je to live vydané pravdepodobne ako bootleg na jedno alebo dve vypočutia tak isto viem že takýchto albumov by vedeli vydavateľstvá vydať oveľa viac pretože toto nebolo jediné živé vystúpenie Cactus ale musím dať plné hodnotenie pretože túto šou si určite vypočujem ešte veľa , veľa krát.