Reakce na recenzi:

moonySK - @ 10.04.2010

Tento album je moja srdcovka, pre mnohých nepochopený experiment, nahrávaný v rokoch 67-68, aj s Barretom, aj s Gilmourom.

LET THERE BE MORE LIGHT - úvodná basová linka Watersa s "egyptskými" ozvenami Rickovych hammondiek mi kedysi dosť nahánala hrôzu :D. Inak veľmi dobrá pieseň s Gilmourovymi vokálmi. Obľúbená live pieseň ranných PF.

REMEMBER A DAY - prenádherná, až úžasná Rickova pieseň (mimochodom bubnoval na nej Norman Smith - producent PF 1967-68 a Beatles 63-66), do ktorej som sa zamiloval po jeho smrti, ma fasncinuje. Ťahá z nej vánok pochopenia a kľudu, a úžasné Barretove slideové sólo iba dopľnuje atmošku skladby.

SET THE CONTROLS FOR THE HEART OF THE SUN - Watersova tajomná, psychidelická a rozporuplná pieseň, ma zaujala hneď pri prvom počutí. Dotvárajú ju všelijaké tie efekty, vidieť hlavne pri Live at Pompeii. Neodporúčam počúvať o polnoci sám doma.

CORPORAL CLEGG - čo iné, ako len vypchávka albumu. Ale aj tak stojí za to, pripomína mi Bike. Fajn zvuk a Watersov britký prízvuk je úplna haluz. Ale ten dychový orchester tiež nie je na zahodenie :D.

SAUCERFUL OF SECRETS - experimentálna pieseň, ktorá vznikla potom ako sa Waters snažil vyjadriť svoje pocity a zavolal ostatných členov skupiny, aby ich nakreslili na papier. Vznikli z toho posplietané elipsy ktoré vybuchli na konci papiera v obrovskej sopke. Teda Celestial Voices.

SEE-SAW - táto pieseň je spolu s Jugband Blues mojou najoblúbenejšiu ranných PF.

no a JUGBAND BLUES - vrchol albumu a zároveň labutia pieseň Syda v Pink Floyd. Nezaujala ma tak hudbou ako textom: "And I´m wondering who could be writing this song?" alebo "And what exactly is a dream? And what exactly is a joke?" - koniec.

Tento album mi naháňa strach, a zároveň ho milujem.

Lepší ako PATGOD, ale nie zásadnejší.

God save Pink Floyd!