Reakce na recenzi:

Brano - @ 30.01.2011

Práve dnes sa dožíva 60-tych rokov života výnimočný bubeník, spevák, skladateľ, multiinštrumentalista, príležitostný herec a vcelku zábavný chlapík - Phil Collins. Umelec, ktorý o sebe skromne hovorí, že je len bubeník, ktorý vie trochu spievať. Práve koncom minulého roku vydal album coververzií hitov z rokov šesťdesiatych zo slávneho černošského vydavateľstva Motown. Nazval ho Going back. Na nahrávaní sa podielali mimo iných aj legendy zo zlatej éry Motown-u, gitaristi Eddie Willis a Ray Monette a bassgitarista Bob Babbit. Na koncertnej šnúre k propagácii tohto albumu sa pridali aj ďaľší Collinsovi dlhoroční spoluhráči. Spomeniem len mená ako Bratt Cole (klávesy), Daryl Stuermer(gitary) a Cheser Tomphson (bicie). Poslední dvaja menovaní páni už dlhé roky doprevádzajú nielen Collinsa sólovo, ale aj skupinu Genesis. Výber skladieb na albume je výborný. Z tejto hudby priam sála pohoda a dobrá nálada. Mňa najviac upútali tieto skladby:(Love is like a) Heatwave - ohromná vec, veľmi pohodová, chytľavá, zaujme hneď na prvý posluch. In my lonely room - to jednoducho treba počuť, Papa was a rolling stone pozná snáď každý, Collinsovo spracovanie tohto megahitu je zaujímavé a stojí za pozornosť. A je tu moja najoblúbenejšia pieseň Never dreamed you´d leave in summer, typická Collinsovská melancholická balada. Táto vec mu neuveriteľne sadla. Málokto dokáže interpretovať tento typ piesní tak verne a presvedčivo ako práve Phil Collins. Jimmy Mack je jednoduchá hravá pesnička, kde Philovi pomáhali s podupávaním aj jeho malí synovia. A titulná Going back? Opäť naspievaná typicky collinsovsky, smutná nostalgická spomienka na detstvo a mladosť. Collins je v týchto smutno, melancholicko baladických polohách doma, ako ryba vo vode. Len pre zaujímavosť uvediem, že túto pieseň naspieval veľmi, veľmi dávno aj nebohý Freddie Mercury, vtedy vystupoval pod menom Larry Lurex. Počul som aj túto verziu, ale táto pieseň viac sadne Collinsovi ako Mercurymu. Pri všetkej úcte. Mercury žiaril ako pompézny hardrocker v skupine Queen a Going back v jeho podaní vyznieva trochu zvláštne až komicky. Autentickejšie predsa len pôsobí, keď sa do minulosti pozerá a život bilancuje šesťdesiatnik, ako dvadsaťpäťročný mladík. Ale aj to je vec názoru. V britskom rebríčku predajnosti albumov sa platňa Going back dostala na jeseň 2010 na prvé miesto a niekoľko ďaľších týždňov sa držala v Top 20. Moje hodnotenie je 3,5 a zaokrúhlujem smerom nahor. Veľa šťastia Phil!