Tears For Fears - Everybody Loves a Happy Ending (2004)
"Everybody Loves a Happy Ending" – 4:21
"Closest Thing to Heaven" – 3:36
"Call Me Mellow" – 3:39
"Size of Sorrow" (Orzabal) – 4:43
"Who Killed Tangerine?" – 5:33
"Quiet Ones" (Orzabal) – 4:22
"Who You Are" (Pettus, Smith) – 3:41
"The Devil" (Orzabal) – 3:30
"Secret World" (Orzabal) – 5:12
"Killing With Kindness" – 5:25
"Ladybird" – 4:50
"Last Days on Earth" – 5:41
Obsazení:
Roland Orzabal
Curt Smith
Charlton Pettus
Fred Eltringham - bicie (okrem "Size Of Sorrow")
Everybody Loves a Happy Ending - Trumpet: Rick Baptist
Size of Sorrow - Drums: Brian Geltner; Additional guitar: Kenny Siegal
Who Killed Tangerine? - Background vocals: Kenny Siegal, Gwen Snyder, Alexander Giglio. Crowd vocals: Julian Orzabal, Laura Gray
Secret World - Orchestra arranged and conducted by Paul Buckmaster.

To, že Orzabal trpí obsesiou (v prenesenom slova zmysle) na kapelu The Beatles je známy fakt. Až tak výrazne to však nedával na zreteľ, i keď samozrejme tá inšpirácia bola viac, či menej jasná v niektorých skladbách. V roku 2004 muselo množstvo fanúšikov potešiť návrat Tears For Fears v pôvodnej zostave s Curtom Smithom. Zanechali za sebou všetky nezhody a otočili list do novej kapitoly. Everybody Loves A Happy Ending musel ale nepríjemne prekvapiť, keďže sa jedná o album, ktorý v podstate vykráda odkaz The Beatles. A to je pre takú formáciu akou je Tears For Fears jednoducho neprijateľné. V počiatočnom období totižto sami udávali smer v pop-rocku a tentoraz sa uspokojili s bludnou predstavou, že sa nachvíľu stanú McCartneym a Lennonom.
Je pekné, že Orzabal dal skladateľský priestor aj Smithovi a začali tvoriť spoločne. No takmer celý album je absolútne mimo obraz a začína to už pri úvodnej skladbe. O nič lepšie to nevyzerá ani pri tých ďalších. Pri Who Killed Tangerine? len neveriacky krútim hlavou, či to naozaj myslia vážne. Vzápätí Quiet Ones znie, ako by bola z iného sveta a určite by som si vedel predstaviť v takomto duchu aj celý album. Je to teda prvá vec, ktorá skutočne stojí za pozornosť. Nachádza sa tu ešte jedna pieseň, ktorá naozaj vytŕča a tou je Secret World. Cítiť v nej síce silného ducha The Beatles, ale predsa len jej melodika má svoju kvalitatívnu úroveň. Poteší ako tak ešte aj posledná Last Days On Earth kvôli solídnemu groove podkladu. No a to je asi tak všetko.
Everybody Loves A Happy Ending má pramálo spoločné s ich predošlou špičkovou tvorbou. Zbytočne by som apeloval na kvalitu hrania, zvuku či aranžmánov, keď samotným skladbám chýba to podstatné a to sú emócie, ktoré by zdôrazňovali skutočný charakter Orzabala aj Smitha. Ako keby zrazu nevedeli byť sami sebou a to je asi najhoršie zistenie pri tomto počine. Tears For Fears sa ale opäť odmlčali na dlhé roky a myslím si, že je načase sa rozlúčiť s fanúšikmi nejakým poriadnym albumom, ktorý by napravil zlý dojem z tohto tak trochu pomýleného opusu.
Hodnotenie: 2,5
reagovat





