City Boy - Heads Are Rolling (1980)

Hneď na úvod podotknem, že predná obálka je príšerná a vôbec nesúvisí s náplňou albumu. Heads Are Rolling nie je v zásadných veciach odlišný od predošlých ako by sa to na prvý pohľad zdalo, naopak plne nadväzuje na ich tvorbu v tom najlepšom. Napriek odchodu dvoch členov sa nič nezmenilo a zdravé jadro pokračovalo v komponovaní ďalších skladieb. Producentskú podporu im tentokrát zabezpečil Tim Friese-Greene, ktorý so City Boy spolupracoval už aj predtým ako zvukový inžinier. Rozumel ich potrebám a preto dokázal stvoriť identický sound, ktorý ich charakterizuje. Melodický rock je aj naďalej štýlom, ktorému sú verní a občas sa samozrejme vyskytnú aj tie popové melódie. Zostávajúca štvorica sa zhostila svojej úlohy priam excelentne a podarilo sa im nahrať po každej stránke vyvážený album. Mike Slamer opäť prispel skvelými riffmi a sólami, pričom jeho osobnosť považujem za veľmi prínosnú počas celej existencie City Boy. Musím samozrejme vyzdvihnúť aj stáleho speváka a skladateľa Lol Masona, ktorý ostal oddaný tejto kapele až do jej konca. To isté sa dá povedať aj o klávesákovi Max Thomasovi a ostal teda posledný člen, bubeník a spevák Roy Ward, ktorý posilnil rady City Boy od albumu Book Early, a jeho expresívno-rockový spevácky prejav bol naozaj silnou stránkou jeho osobnosti.

Mr. Shoes je celkom svižná rocková vec a aj keď to bude znieť čudne, tak by som si ju vedel predstaviť v repertoári napr. Thin Lizzy. Proti politická skladba Heads Are Rolling znie šťavnato rockovo a nie inak tomu je pri hitovej Need A Little Loving. Gitara Mike Slamera dodáva skladbám ďalší rozmer a jeho spôsob hry je neopakovateľný. Change In The Weather obsahuje neskonale krásne členitý refrén. Prichádza však vrchol dosky s názvom Domino s geniálnymi gitarovými linkami a spevom Roy Warda. Pomalá Speechless spĺňa charakter popovej piesne do bodky, ale je skvelo zložená a má nádhernú melódiu. Bloody Sunday je zbytočné asi rozpisovať, proste dokonale vypointovaná vec s chrumkavou gitarou. Priamočiara The Sound Of The Bell sa mi tiež hodne pozdáva aj vďaka pekne spracovaným klávesovým plochám. Ďalší love-song You're Leaving Me je síce dosť sentimentálny, ale k povahe albumu sa hodí. Heaven For The Holidays ma ako jediná necháva chladným, ale v podstate je neškodná. Posledná Life On The Balcony je už iná káva, napriek pomalému tempu sa odvíja pekná melódia a ešte lepšie sú v nej zapracované gitarové sóla.

Panujú názory, že Heads Are Rolling je najslabší album v diskografii City Boy, čo je podľa mňa minimálne pritiahnuté za vlasy. Určite ho takto, ale nehodnotia poslucháči tejto skupiny. Paradoxom je, že City Boy si viac cenili v Amerike než v Británii a umiestnenie ich albumov to tiež potvrdzuje. Za šesť ročné obdobie stvorili sedem dlhohrajúcich albumov a ani jeden z nich nepadá do podpriemeru. To je dosť závratné tempo, no ustáli to na výbornú. Podarilo sa im prispieť do panteónu rockovej hudby niekoľkými skvostami aj napriek tomu, že sú pomerne neznámi. Nie sú však neviditeľní a pri všetkej úcte k legendám, aj takéto kapely majú svoju hodnotu. Po tomto albume sa City Boy zišli ešte raz a nahrali It's Personal, na ktorom sa tiež našlo zopár kvalitných skladieb. Viac ale preferujem Heads Are Rolling, pretože je vzácne vyrovnaný a gitara Mike Slamera tu má úžasnú variabilitu a nápaditosť, samozrejme popri všetkých tých špičkových vokáloch, ktoré sú poznávacím znamením City Boy. Reálne hodnotenie 4,5 hviezdičiek.
reagovat