King, Albert - Born Under a Bad Sign (1967)

Druhý album Alberta Kinga Born Under a Bad Sign patrí medzi najlepšie bluesové albumy. V skladbách sú vložené skutočné emócie cítiť ako Albert rozpráva svoj príbeh napríklad hneď v titulnej skladby čo je jedna s mojich najobľúbenejších piesní, a určite nie som sám. Patrí k tomu najlepšiemu čo sa v blues nahralo. Predsa ten istý rok čo vyšla táto nahrávka Eric Clapton ju hneď prevzal do svojej legendárnej skupiny Cream do podľa mňa ich najlepšieho albumu Disreali Gears ktorý je pre mňa fakt cenní. Nezabudnuteľný štýl hrania tohoto gitaristu je čiastočne skrytí v tom že používa gitaru pre pravákov avšak hrá na ňu ako ľavák čo znamená že si ju prevrátil a struny nemá od najhrubšej, ale od najtenšej, a tak jeho Gibson Fliyng V (používa túto gitaru) znie veľmi zaujímavo. Za zmienku stoja skoro všetky skladby no zhodnotil by som
Born Under a Bad Sign Jeden s najlepších gitarových riffov aké som kedy počul . V jednoduchosti je sila , ale až takáto to je neuveriteľné
Oh, Pretty Woman Vo všetkých skladbách sú pridané dychové nástroje čo mi priznám sa pri iných hudobníkoch vadilo , a zo začiatku aj tu no zvykol som si a už by som to nemenil. V tejto pecke sú veľmi nádherné licky , nie sú rýchle skôr sa zamerajú na menej úderov no pracuje s nimi čo mám strašne rád a sám sa snažím hrať.
The Hunter ďalšia legendárna skladba ktorú prebralo milión ďalších hudobníkov počul som ju nespočet krát na rýchlo si neviem spomenúť akurát na kapely Free a Led Zeppelin.

Dá sa povedať že tento album je jeden s mnohých míľnikov Rockovej teda aj bluesovej hudby ktorý bol nahraný v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Pre poslucháč citlivých na blues je toto opus magnum (takých opusov by som vedel vymenovať , ale tento album tam zaslúžene patrí)
reagovat