Lazuli - En avant doute... (2007)

Francúzska kapela Lazuli pôsobí svojou hudbou trochu experimentálne, ale nie chaoticky. Nepoužívajú žiadne syntetizátory a atmosférické zvuky tvoria pomocou rôznych nástrojov. Je taktiež cítiť vplyv world music a veľmi dobre sú tu začlenené aj elektronické prvky. Všetky skladby sú naspievané po francúzsky čo tiež prispieva k atraktivite ich hudby. Použitie warr guitar alebo chapman stick odkazuje na King Crimson a niektoré plochy sú nimi aj inšpirované. Nie však natoľko aby zneli ako ich klon, ale idú kompletne vlastnou cestou pri zachovaní progresívneho charakteru.

Titulná En Avant Doute nie je klasickou bombou na úvod dosky, ale naopak je veľmi pokojná až na ten jej energický stred kde sa rozprúdi rytmika. Vysoký emocionálny hlas štartuje skladbu Laisse Courir s kreatívnym prelínaním pomalých pasáži a tých tvrdších v nekľudnej atmosfére. Avantgardné gitarové sólo dáva jasne najavo, že títo hudobníci nechcú kráčať po vyšľapaných cestičkách. Vibrafón s elektonickými prvkami znie zaujímavo v Le Repas De L'ogre. Koniec tvorí rytmický atak so všetkými nástrojmi v alternatívne poňatom motíve. Pocitmi nabitá Capitain Coeur De Miel (part 2) je pre spevákov hlasový prejav ako stvorená a svojim prispeje aj výborné gitarové sólo. Jedna z najkrajších skladieb na albume La Valse à Cent Ans je celá v sprievode vibrafónu, akustickej gitary a rôznych zvukov. Vrcholom je nádherný refrén, ktorý spevák podá nesmierne citlivo. Ďalšia muzikantsky kvalitne naaranžovaná skladba Film D'aurore má ťažšiu atmosféru, ktorú podtrhujú ešte viac náladotvorné gitary. Akustická Ouest Terne hrá krásne na melodickú strunu a spevák zase potvrdzuje svoje kvality. Východnými motívmi nasiakla L'arbre je charakteristická použitím typických perkusií, ktoré vystihujú jej etnický príklon na prog-rockovom podklade. Najviac ma oslovuje posledná Cassiopée s krásnou harmonickou štruktúrou a melódiami. Jemné crimsonovské vychytávky sú brilantne vymyslené a skladba končí drsnejším gitarovým sólom.

Lazuli sú veľmi nadaný muzikanti čo aj potvrdzujú na celej ploche tohto albumu. Nemajú však v pláne uľahčovať poslucháčovi cestu k pochopeniu ich hudby. Je to niečo iné ako produkcia typických prog-rockových kapiel. Sú však osviežujúcou alternatívou pre toho kto si chce z času načas vypočuť nové myšlienky a názory. Za pozornosť stoja aj ich nasledujúce štúdiové albumy.

reagovat

Mayak @ 08.04.2013 18:00:09
...z festivalu Night Of the Prog,Loreley 2009 :
... Lazuli z Francúzska. Možno ich albumy znejú pre milovníka artrocku a progrocku trochu divne, dokonca mierne mdlo, ale na živo je to celkom parádna atrakcia. Celá škála atypických hudobných nástrojov (zvláštne bicie – bez kopákov, s všelijakými prídavnými zariadeniami, veľký vibrafón, špecifická „gitara“, nazvaná Léode, na ktorej hrá Claude Leonetti , Chapman stick a Warr Guitar – obe známe pôvodne najmä v rukách rockových majstrov Tony Levina, či Trey Gunna z King Crimson), celkový imidž kapely, pôsobiacich ako komando samurajov (dlhé, do copov spletené vlasy aj brady, špeciálne čierne oblečenie so širokými nohaviciami a kapsami) a hudba, plná striedania jemných pasáží s položenským spevom (šesť členná mužská kapela, dvaja sú etnickí Alžírci) a krimsonovskými nástupmi celej kapely – bol to celkom nečakaný, pozitívny zážitok !