Morse, Steve - Steve Morse Band - Stand Up (1985)

Steve Morse zažil skvelé časy v kapele Dixie Dregs, ktorá počas svojej existencie vydala zopár skvostov ako napr. What If, Unsung Heroes a iné. Po ich rozpade prišla na svet ďalšia skupina Steve Morse Band. Steve si ponechal bubeníka Roda Morgensteina a pribral talentovaného basáka Jerryho Peeka. Druhý štúdiový počin Stand Up je zaujímavý okrem iného aj zvučnými menami hostí. Nachádzajú sa tu jednak typické inštrumentálne skladby a zároveň aj tie spievané. V podstate tým album tak trochu trpí, lebo ako celok nie je konzistentný. Nič strašné sa však nedeje a kvalitnej hudby je tu stále dostatok. Steve Morse je známy špecifickým spôsobom hrania na gitare a tento jeho mimoriadny talent sa dá vychutnávať na každej jeho doske.

Spevák Van Temple si zaspieva Book Of Dreams. Skladba nie je nejako prekvapujúca, skôr len neškodne príjemná. Oveľa lepšie znie English Rancher, ktorá sa už zaobíde bez spevu a gitara má typický Morseov ťah. Nápady tiahnu do írskej a zároveň americkej melodiky vo veľmi osobitom a nenásilnom štýle. Výborná je aj uvoľnená blues-rocková Rockin' Guitars s vokálom známeho britského gitaristu Alberta Leeho. Ešte lepšia mi pripadá Distant Star s hosťujúcim famóznym gitaristom a spevákom Ericom Johnsonom. Melódia je svojim spôsobom poplatná dobe, v ktorej kraľoval AOR. Country-rocková vypaľovačka Pick Your Poison neurazí, no mám pocit že som už počul od neho aj lepšie napr. v Dixie Dregs. Melodická Stand Up je ďalšie vydarené dielko, na ktorom sa podieľal Alex Ligertwood (Santana) a ďalší slávny gitarista Peter Frampton. Optimistická a nákazlivá nálada sa prejavuje v krásnych gitarových plochách. Inštrumentálna Travels Of Marco Polo má občas víťazný pátos, ale s témou si Morse poradil ako ináč brilantne. Obsahuje viacero zaujímavých pasáži a motívov, ktoré dôjdu do úspešného konca. Najlepším inštrumentálnym číslom je pre mňa jednoznačne Golden Quest s geniálnym melodickým základom a neobyčajne precíznymi vrstvenými gitarami. Posledná Unity Gain začína zvláštnymi harmóniami, ktoré sú typickým produktom Morseovho skladateľského rukopisu. Energický koniec dáva vyniknúť aj bicím nástrojom.

Inštrumentálne výkony sú bez debát na špičkovej úrovni a pri takýchto muzikantoch to ináč ani byť nemôže. Štýlovo je to pestrý mix progresívneho rocku, country-rocku, melodického rocku, jazzu a ďalších iných vplyvov. Album má aj svoje mínusy, ale hudobne ho vnímam ako kvalitný produkt. Navyše je tu niekoľko skvelých skladieb, ktoré len tak z hlavy neodídu. Stand Up si v konečnom hodnotení určite zaslúži plné štyri hviezdičky.
reagovat