Holdsworth, Allan - Atavachron (1986)
1. Non brewed condiment (3:39)
2. Funnels (6:10)
3. The dominant plague (5:41)
4. Atavachron (4:45)
5. Looking glass (4:31)
6. Mr. Berwell (6:21)
7. All our yesterdays (5:25)
Total Time: 36:32
Obsazení:
Allan Holdsworth - guitar, synthaxe guitar synthesizer
Billy Childs - keyboards (2-5)
Gary Husband - drums (1-4-6)
Jimmy Johnson - bass (1 to 6)
Rowanne Mark - vocals (7)
Alan Pasqua - keyboards (3-4-6)
Chad Wackerman - drums (3-7)
Tony Williams - drums
Album Atavachron je občas veľmi nesprávne interpretovaný ako slabší bod Holdsworthovej diskografie. To je v podstate v akomsi rozpore s jeho umeleckým napredovaním a progresívnym myslením. To čo tu počujete nie sú klávesy, ale špeciálny gitarový nástroj SynthAxe s ktorým môže muzikant tvoriť rôznorodé zvuky. V Holdsworthových rukách sa to mení na ozajstnú fantáziu hudobných motívov a nekonvenčných postupov. V podstate je to veľmi estetický experiment, za ktorým je počuť veľa talentu a osobitého hráčskeho prístupu. Atavachron pôsobí síce synteticky, ale nie je plochý a ani hudobne chladný. Jeho fanúšikovia sa rozdeľujú do dvoch táborov, tým prvým Holdsworthov SynthAxe nevadí a radi si ho vypočujú a tí druhí ho radšej obchádzajú. Zostava obsahuje známe mená a prítomnosť troch špičkových bubeníkoch navodí prinajmenšom pocit zvedavosti.
Šialene rýchle akordy v Non Brewed Condiment sa opierajú aj o nenápadnú rytmiku a Holdsworth rozdáva spleť kúzelných klávesovo-gitarových tónov. Pokojnejšia Funnels má veľmi peknú melodickú myšlienku a klasický gitarový zvuk má hlavné slovo. The Dominant Plague je spracovaná ľahším hravým spôsobom a syntetické plochy opäť dominujú. Aj Chad Wackerman v nej hrá na elektronické bicie. Podobne plynie aj titulná Atavachron, ale označil by som ju za vrchol albumu aj kvôli nádhernému klavírnemu sólu. Ďalšia výborná vec Looking Glass je v intenciách neforemného fusion štýlu, tak ako to vie len Allan Holdsworth. Padajúci dážď a jemnú gitaru v Mr. Berwell pretrhne rytmika a dráždivé atmosférické plochy. Predošlé skladby boli všetky inštrumentálne a posledná All Our Yesterdays je s vokálom speváčky Rowanne Markovej. Stredná pasáž mi silno pripomína King Crimson, kde bubeník hrá voľne pritom technicky a gitara zaplňuje priestor všemožnými vyhrávkami.
Trojica vynikajúcich albumov I.O.U., Road Games a Metal Fatigue (viď Dannyho skvelá recenzia) predstavila svetu jedinečnú formu gitarového umenia. Atavachron pokračuje v odhaľovaní nových neprebádaných území a SynthAxe je splnením Holdsworthovej túžby po pestrofarebných zvukoch. Jeho zvláštny pritom krásny hudobný štýl dosahuje dimenzie, o ktorých môžu poniektorí len snívať. Predná obálka má pekný sci-fi obrázok s novodobou gitarou a Allanom Holdsworthom v uniforme hviezdnej flotily Star Trek. Tento futuristický podtext sa odzrkadľuje aj v samotnej hudbe a Holdsworth sa vedome pokúša prekročiť hranice slnečnej sústavy a objavovať nové (hudobné) svety. Reálne hodnotenie 4,5.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x