Holdsworth, Allan - Hard Hat Area (1994)
1. Prelude (1:35)
2. Ruhkukah (5:34)
3. Low Levels, High Stakes (9:05)
4. Hard Hat Area (6:06)
5. Tullio (6:02)
6. House Of Mirrors (7:47)
7. Postlude (5:28)
Total Time: 41:37
Obsazení:
Allan Holdsworth - guitar, synthaxe
Steve Hunt - keyboards
Gary Husband - drums
Skuli Sverrisson - bass
V 90-tých rokoch bol Allan Holdsworth celkom plodný a vydáva jedno skvelé dielo za druhým. Po skvostnom Wardenclyffe Tower prichádza po dvoch rokoch album Hard Hat Area. Už z letmého počúvania je jasné, že Allan to značne skomplikoval a opäť sa ocitol v abstraktných sférach progresívneho jazzu a fusion. Skladby sú to naozaj náročné, ale nechýba tomu vnútorná myšlienka ktorá vychádza zo silnej Holdsworthovej osobnosti. Klávesák Steve Hunt sa osvedčil a tak figuruje aj na tejto doske. Všetky kompozície zložil sám Holsworth až na poslednú s názvom Postlude, ktorú majú na svedomí všetci štyria aktéri. SynthAxe je prítomný len v dvoch skladbách a tak dostáva šesťstrunná elektrická gitara najväčší priestor.
Na albume Hard Hat Area sa nachádza sedem ťažko identifikovateľných objektov. Prelude je verný svojmu názvu a Allan otvára úžasné spektrum gitarových zvukov. Päťminútovku Ruhkukah tvorí prepracovaný fusion dialóg klávesov a gitary. Rytmika je presne taká aká má byť čiže dynamická, nepokojná a tvorivá. Silnou jazzovou atmosférou príjemne ukolíše Low Levels, High Stakes s veľmi pekným basovým sólom Skuliho Sverrissona. Keď sa dostane k slovu Holdsworth tak to má hneď iný výraz a smer. Hard Hat Area je už oveľa experimentálnejší kúsok. Výraznejšie sa v nej presadzuje elektrická gitara, ale skladba obsahuje aj SynthAxe. Tullio je typický členitý útvar s atmosférou pripomínajúcou rozbúrené more. Občas je to harmonické a inokedy nehmatateľne energické. Klávesy a gitara si spolu v tomto prípade krásne rozumejú. Zvláštny melancholický motív sprevádza spočiatku skladbu House Of Mirrors. Holdsworth má svoj vlastný svet lyriky a toto je presne jeho štruktúrovaný štýl. V Postlude sa silnejšie prejavuje SynthAxe a experimentálne chúťky sa tu rozhodne nedajú poprieť. Rafinovane nafingovaný zvuk dychového nástroja cez SynthAxe je vskutku zaujímavý.
Myšlienka albumu odhaľuje svoje krásy postupne a ten kto má záujem pochopiť Holdsworthovu hudbu si ten čas nájde. Odmenou je úžasný svet zvukov a hudobných plôch, ktoré dokážu tvoriť ozajstní géniovia. Allan Holdsworth sa sám a dobrovoľne stiahol do úzkeho priestoru, v ktorom nie sú komerčné záujmy ale len čistá a koncentrovaná profesionalita. Hard Hat Area je slobodomyseľný produkt tvrdo pracujúceho muzikanta a skladateľa. Má svoju hĺbku a nádhernú formu, v ktorej dostávajú priestor aj ostatní členovia tohto zoskupenia. Preto to nie je len gitarová exhibícia, ale hudba ktorá prezentuje hráčsky potenciál štyroch talentovaných ľudí. Toto dielo hodnotím v podstate bez zásadných výhrad na plný počet. Album vyšiel aj v remastrovanej verzii vo vydavateľstve MoonJune Records s odlišným obalom.
reagovat
Mayak @ 17.07.2013 18:37:24
... ďalšia skvelá recka Slavo, poklona ...
Btw, Steve Hunt hral v rokoch 1996/1997 aj s progrockovými JADIS (namiesto Martina Orforda), teda s Gary Chandlerom a kto videl ich skvelý koncert v júli 1996 na Amfiteátri v Prešove, mohol sa s ním osobne stretnúť ...
alienshore @ 17.07.2013 20:27:12
Ahoj Miro, dík ..., ten koncert Jadis som nemohol vidieť lebo som ešte vtedy nebol ekonomicky činný :-), čo je samozrejme škoda ...
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 0x