Holdsworth, Allan - The Sixteen Men Of Tain (1999)

The Sixteen Men Of Tain je zavŕšením Holdsworthovho obdobia 90-tých rokov s vysoko kvalitným jazz-rockom a fusion. Je to aj posledný sólový album, ktorý vnímam ako produkt jeho muzikantskej geniality. Po skvelom None Too Soon zloženého z prevzatých skladieb sa štýlovo čosi nalepilo aj na túto nahrávku. Jazz je totižto počuť vo výraznejšej forme aj tu a začlenenie akustickej basy a trúbky to len potvrdzuje. Je tu prítomný aj môj veľmi obľúbený bubenícky majster Gary Novak, ktorý je známy tým že pôsobil krátko v kapele Chick Corea Elektric Band II. Jeho hráčsky štýl je taktiež orientovaný do jazzu a post-bopu. Allan Holdsworth je v sólach a vyhrávkach stále technicky brilantný a nespútane divoký. Pri tom všetkom si udržuje pevnú líniu a hlavne neodbieha od hudobnej témy, ale rozširuje ju o ďalší rozmer. Album vyšiel aj v špeciálnej edícii, kde sa nachádza desať kompozícií pričom klasický formát neobsahuje prvú a poslednú skladbu.

Úvodný nárez San Onofre je v druhej polovici poriadne improvizačný a gitara s bicími si to medzi sebou skvelo rozdajú. Kompozícia 0274 je pevne zakotvená do post-bop/jazze a členité gitarové sóla majú typický holdsworthovský ťah na bránku. Trúbka to celkom pekne osvieži a taktiež prispeje jemnejším odtieňom do konceptu tejto skladby. V titulnej The Sixteen Men Of Tain krásne buble kontrabas a dlhé zložité sóla sú vskutku precízne zahrané. Pomalá Above And Below je vítaným oddychom po predošlých ťažkých kúskoch. Nasleduje však fusion nálož The Drums Were Yellow a je to duel bicích a kolosálnej gitary. Texas je opäť obohatená o trúbku a je to ďalší kus kvalitného post-bopu. Trochu lyrickejšie je podaná nasledujúca Downside Up s hosťujúcim bubeníkom Chadom Wackermanom. Holdsworth opráši aj svoj SynthAxe a ozdobí ním skladbu Eidolon. Abstraktné plochy tvoria zvuky, ktoré letmo pripomínajú dychový nástroj a zároveň máte možnosť si vychutnať dynamickú hru Garyho Novaka. Podobne, ale viac étericky plynie Above And Below (Reprise). Posledná Material Unreal je v podstate spomienkou na staršiu vec Material Real z mini-albumu Road Games.

V tomto prípade mám pocit, že Holdsworth dal do tejto hudby viac jazzu, okorenil to popritom s fusion a jeho abstraktnými gitarovými sólami. Progresívne plochy sú tentoraz v menšine, skôr hudobné myslenie Allana Holdswortha sa dá považovať za pokrokové. Improvizačné úseky nie sú tiež ničím prekvapivým na tomto albume. The Sixteen Men Of Tain je opäť odlišné dielo a mimoriadne kreatívne. Ani po predošlých excelentných doskách nestráca Holdsworth nič zo svojej povestnej iskry a jeho hudba ma stále hĺbku popri všetkej tej hráčskej technike. Muzikantské výkony a vyvážený zvuk sú v krásnej rovnováhe a za seba hodnotím tento album na plných päť hviezdičiek.
reagovat