Spyro Gyra - Dreams Beyond Control (1993)

Po vrcholnom albume Three Wishes sa Spyro Gyra uchýlili viac menej k svojej obľúbenej polohe. Dreams Beyond Control je niekde na polceste ku komercii a k premyslenému jazz/fusion. Práve tento vyvážený pomer stavia album do zaujímavého svetla. Prekvapivo sa na ňom nachádzajú aj dve spievané skladby s vokálom pomerne známeho Alexa Ligertwooda (Santana). Kompaktný celok však nenarúšajú a je to jednoducho povedané príjemná hudba na chvíle pohody. Jay Beckenstein a spol. patria medzi hráčsku elitu a tak sa dá na to dívať aj detailným spôsobom a mať z toho zároveň pozitívny zážitok. Spyro Gyra sú známi tým, že dokážu narábať s viacerými štýlmi a hudba tak dostáva výrazovú pestrosť a farebnosť. Či už je to jazz, fusion, latino alebo rock tak všetko náramne do seba zapadá a poslucháč je vtiahnutý do sveta jazzových melódií.

Walk The Walk je skladba od gitaristu Julia Fernandeza a ako je u neho zvykom tak opäť zložil skvelú melodickú vec s myšlienkou a nápaditým ťahom. Alex Ligertwood zaspieva Patterns In The Rain s reggae rytmom a popovou melódiou. Tretia Breakfast At Igor’s je asi najjazzovejší kúsok celého albumu s výrazným saxofónom a harmonikou. Pomalá Waltz For Isabel je typický skladateľský produkt Jay Beckensteina, no je veľmi citlivá a harmonická. Gitarista Julio Fernandez sa nechal uniesť svojim temperamentom a prispel krásnou latino skladbou South Beach. Optimizmus a slnečnú pláž je doslova cítiť v jej nákazlivej atmosfére. Druhá spievaná vec Send Me One Line s Ligertwoodom ako keby vypadla svojou melodikou z 80-tých rokov a je príjemne nostalgická. Bahia od perkusionistu Dave Samuelsa tiež nezaprie latino/jazz feeling a jeho spôsobom hry na vibrafóne je veľmi profesionálny. Tom Schuman má na svedomí song Kindred Spirit čo je aj samozrejme počuť, pretože je aranžérsky stvorená pre klavír a klávesy. Veľmi sympatický post-bop/jazz vyniká v Birks Law a Beckenstein sa tentoraz ukázal ako solídny autor skladieb. Same Difference sa štýlovo prikláňa viac do melodického fusion a sóla si podelili poctivo saxofón aj s gitarou. Posledná The Delicate Prey má tajomný esprit a zároveň energické fusion nápady. Práca s dynamikou potvrdzuje hráčsky kaliber tejto kapely.

V mojom osobnom hodnotení je Dreams Beyond Control v tesnom závese za Three Wishes. Pri hudbe Spyro Gyra si predstavujem pláž a k tomu krásny hotel. Z výhľadu je vidieť more a so sympatickou dámou popíjam sladko-opojný mok, a do toho hrá Spyro Gyra. Už len táto moja fatamorgána má pre mňa hodnotu piatich hviezdičiek. Napriek tomu, že to je komerčný jazz/fusion tak je veľmi kvalitný a nie je zbytočne náročný. Dôležité je však to, že sa dá pri tom skvelo uvoľniť a popustiť uzdu fantázii.
reagovat