Townsend, Devin - Ziltoid The Omniscient (2007)

Tvorba Devina Townsenda ma dlhú dobu obchádzala. A keď som sa o ňom dozvedel, tak ma potom odrádzal otec, ktorý pozná Strapping Young Lad. Je to v podstate jedno. Devinovu hudbu som skúsil a hneď medzi nami preskočila iskra. Bol to album Terria, ktorý ma naladil na vlnu. Stal sa zo mňa Devinov fanúšik.

"Ziltoid Vševedúci" je prvý album, ktorý Devin nahral úplne sám. Tak ako už spomínal alienshore, tak aj ja musím uznať, že bicie sú nahrané výborne. Devin si dal naozaj záležať a nie je to len tak "odstrieľané od buka do buka". S programom EZdrummer pracoval aj na Dark Matters a dosť si ho pochvaľoval. Ostatné nástroje samozrejme nie sú pre Devina problém. Ďalšia pochvala odo mňa ide zato, že prišiel opäť s niečím iným ako predošlý album Synchestra, ktorý bol čistokrvný prog metal/rock. To v podstate platí pre väčšinu tvorby Townsenda, že sa vždy snaží prekvapiť fanúšikov. Ziltoid sa pohybuje v oveľa tvrdších vodách, skoro sa to približuje k death metalu. Devin vynikajúco strieda tvrdé riffy jeden za druhým ako na bežiacom páse, ale nájdu sa miesta aj pre pokojnejšie pasáže. Takže Devin využíva v podstate celý svoj hlasový rozsah. Po obsahovej stránke album tiež nemá chybu. Áno, baví ma to a veľmi. Pri rozhovore Ziltoida s Tvorcom sa mi vždy zdvíhajú kútiky úst. A takých momentov je tu viacero. Obľúbené skladby nebudem menovať. Každá je prepracovaná do najmenších detailov a všetky mám rád. Ten album je prosto dobrý od začiatočnej noty po záverečnú, lepšie povedané po posledný výrok majiteľa kaviarne:
"Let´s go, move it !"

Nehovorím že Ziltoid je najlepši album od Devina, to sa neodvážim tvrdiť asi pri žiadnom albume, také sú dobré. Tak teda poviem, že Ziltoid je "jeden z najlepších" Devinových albumov.
reagovat

Ziltoid The Omniscient je Devinov koncepčný album o mimozemšťanovi, ktorý má rád kávu. Textovo vtipne zložené dielo spojilo dva úplne odlišné veci, a to humor a metal. Townsend sa zavrel do svojho domáceho štúdia a pomocou moderných technológií zložil a nahral kompletne celý album. Zaujímavosťou sú určite bicie, ktoré boli vytvorené pomocou špeciálneho programu EZdrummer. Tento produkt využila aj kapela Meshuggah na doske Catch Thirtythree. Ak by človek nevedel o tom, že sú to “len“ naprogramované bubenícke party, tak by na to vôbec neprišiel. Čo sa týka Devinovej hudby, tak je tu všetko podstatné čo povedal už aj predtým. Je tu cítiť vplyv jeho metalovej kapely Strapping Young Lad a zároveň aj sólovej tvorby. Avšak je to tvrdšie koncipované dielo a priamočiarejšie štruktúry perfektne zapadajú do jeho myšlienkovej formy. Produkcia opäť vyšla na výbornú a Townsend pristupuje veľmi profesionálne k spracovaniu zvuku.

Ziltoid je v skutočnosti reinkarnáciou samotného Devina Townsenda. Príbeh tohto diela začína vesmírnou návštevou kapitána Ziltoida, ktorý je mimochodom najlepší štvor-dimenzionálny gitarista a vyžiada si od pozemšťanov šálku čiernej kávy, na prípravu im dáva päť minút. Káva však nie je podľa jeho chuti a upodozrieva obyvateľov Zeme, že si najlepšie zrnká nechávajú pre seba. Ziltoid chce v hneve prebudiť tzv. Planet Smashera na zničenie Zeme, no na útok sa pripravujú aj pozemšťania. Na scéne sa objavuje aj kapitán Spectacular, ktorý ochraňuje ľudí a berie ich do bezpečia rýchlym skokom cez vesmír. Planet Smasher zamieta Ziltoidovu žiadosť na zničenie planét. Pod návalom nevydarených akcií Ziltoid vyhľadá Tvorcu, ten mu však poradí aby sa jednoducho schladil. Koniec je podarený a v kaviarni sa prebúdza zasnený chlapík, ktorý zaspal počas smeny, a v rade už stoja zákazníci ktorí čakajú na svoju dávku kávy.

A teraz späť k hudbe, po úvodnej Ziltoid The Omniscient (Ziltoid Vševedúci), kde Devin predstaví návštevníka z ďalekého vesmíru prichádza prvá metalová paľba By Your Command. Growling vokály sa striedajú s čistými a popritom sa obmieňajú tempá a motívy jedna radosť. Vrtošivé gitary zase zdobia Ziltoidia Ataxx!!! a strhujúci rytmus vykresľuje prípravu a útok na planétu Zem. Tento príval energie je trochu pribrzdený nasledujúcou kompozíciou Solar Winds, ktorá graduje rôznymi melódiami a premyslenou štruktúrou. Vstup do neprebádaného sveta vysokých rýchlosti zaznamenáva Hyperdrive a je to spanilá jazda naprieč vesmírom a zároveň melodickým progresívnym rockom. Skladba N9 pokračuje v nastolenom náročnejšom tempe a pri nakladačke Planet Smasher vytiahne Devin rôzne registre svojho hlasu. Po dialógu Omnidimensional Creator je pripravené ďalšie prog-metalové torpédo Color Your World. Po dlhšom pokojnom úseku prichádza tvrdší koniec, ktorý rozpáli gitarové struny. Náladotvorná skladba The Greys je silne melancholická a zároveň má v sebe istú dávku razancie. Posledná Tall Latte prebudí spiaceho zamestnanca a pokračuje sa v práci, a každodennej rutine.

Táto vesmírna metalová paródia vyvoláva ducha Franka Zappu a jeho príslovečného humoru. Samozrejme len v rovine textovej a na albume je viacero vtipných monológov a dialógov, ktoré udržujú kontinuitu dosky. Je to až neuveriteľné ako to celé drží po kope a musím uznať, že sa to Devinovi podarilo dotiahnuť do detailu. Odporúčam pozemšťanom, aby sa do tohto extraterestriálneho diela započúvali a vstúpili tak do sveta Devina Townsenda, a jeho intergalaktického progresívneho metalu.
reagovat