Gilbert, Paul - Silence Followed By a Deafening Roar (2008)

Paula Gilberta pozná takmer každý ako gitaristu Mr. Big alebo Racer X. Jeho sólová tvorba je tiež prinajmenšom zaujímavá. Moju pozornosť si získali hlavne inštrumentálne albumy, ktoré majú jeho gitarovú charizmu a skladateľskú pečať. Paul Gilbert patrí jasne medzi elitu a jeho technika hrania je obdivuhodná. To by však nebolo nič, ak by nebol aj rovnako dobrý skladateľ. To potvrdzuje aj nahrávka Silence Followed By a Deafening Roar, ktorú považujem za jeho tvorivý vrchol. Na doske sa nachádza jedenásť absolútne bravúrnych inštrumentálnych čísel. Štýlovo je to samozrejme hlavne rock s výraznými melódiami, ale do hudby prenikajú aj také vplyvy ako blues, neo-klasický metal alebo fusion. Taktiež je tu nepopierateľný vplyv progresívneho rocku.

Titulná skladba Silence Followed By a Deafening Roar je rytmicky v strednom tempe, ale gitarové sóla a vyhrávky sú vysokorýchlostné. Skvelé melodické linky majú veľmi nápaditý spád a obligátne úžasnú technickú úroveň. Rýchlejšia Eudaimonia Overture má opäť bombastickú melódiu a energický podklad, kde Gilbert čaruje nádherné sóla. Skladba obsahuje aj postupy z vážnej hudby a tým je okorenená o veľmi zaujímavý prvok. Krátka The Rhino je aj napriek malej ploche rázna a vyšperkovaná kvalitnými nápadmi. Najväčšia hitovka albumu Norwegian Cowbell má nádherné momenty, v ktorých Gilbert hrá sóla s ľahkosťou a citom. Pomalšia I Cannot Tell A Lie je skvostný lyrický kúsok venovaný pravdepodobne ženám a Gilbertovi táto poloha nerobí žiadny problém. Bronx 1971 sa nesie v duchu 70-tých rokov so zvukom orgánu a ťažkým blues-rockovým podtónom. Ďalšia krátka vec Suite Modale patrí duetu gitary Paula Gilberta a klavíru Emi Gilbertovej. Neo-klasický metal sa silno ozýva v The Gargoyle a bubeník Jeff Bowders v nej ukáže zopár kvalitných postupov. Oveľa jemnejšie znie I Still Have That Other Girl s opäť krásnou myšlienkou a spevnou gitarou. Ťažkotonážny rock s bluesovými koreňmi sa predstaví v skladbe Bultaco Saturno s výbornými riffmi a zdvojenými gitarami. Vtipne nazvaná Paul Vs. Godzilla je perfektným zakončením s tvrdým blues-rockovým spodkom a zvonivou gitarou, ktorá sóluje až do hviezdnych výšin.

Táto doska nie je len pre muzikantov, je hlavne pre všetkých fanúšikov hudby a gitary. Paul Gilbert napriek svojej nespornej virtuozite oslovuje poslucháča v prvom rade silnými melódiami a vycibreným vkusom pre špičkové sóla. Celá nahrávka má výbornú štruktúru a jedenásť skladieb uplynie rýchlejšie ako sa nazdáte. Ľahkosť a nenútenosť je veľkou devízou Gilbertovej hudby a ja musím tento album patrične ohodnotiť maximálnym počtom hviezdičiek.
reagovat