Rudess, Jordan - An Evening With John Petrucci And Jordan Rudess (2000)

Veľmi zaujímavý projekt sa zrodil v hlavách Johna Petrucciho a Jordana Rudessa. Je to akýsi únik od prog-metalu ich domovskej kapely Dream Theater. Obaja spoločne zložili všetky kompozície, výnimku tvoria Rudessova From Within a Petrucciho The Rena Song. Album je krásne nahraný naživo, okrem poslednej Bite The Mosquito, ktorá je štúdiová. Skladba State Of Grace sa už objavila na prvom albume projektu Liquid Tension Experiment, tentoraz samozrejme v akustických aranžmánoch. Chémia medzi týmito dvoma hudobníkmi funguje skvelo a John Petrucci podľa potreby strieda akustické a elektrické gitary.

Furia Taurina je už podľa názvu zaujímavá a Petrucci začína song akustickou gitarou. Pripája sa s klavírom Jordan Rudess, ktorý hrá ako ináč perfektne. Skladba nemá výrazom ďaleko od tvorby gitaristu Al Di Meolu. Dlhé gitarové sóla majú jazzový charakter so španielskym akcentom, ale ani Jordan tu nie je v úlohe štatistu a predvedie pár pekných sól a vyhrávok. Pre zmenu s klavírom začína Truth a obaja tu vykúzlia melódiu v štýle Dream Theater v melodickom poňatí. Akustická gitara sa mení za elektrickú a Petrucci odohrá krásne atmosférické sólo s jeho typickými natlakovanými stupnicami. Nenápadne tu vystupujú vpred melodické nápady z dosky Metropolis Pt.2: Scenes From a Memory. Fife and Drum vyznieva s jednoduchými akordmi zaujímavo, ale je tu aj pekne spracovaný nápad ktorý hrajú obaja súčasne. Kvalitné gitarové sólo je samozrejmosť a dobrým spôsobom ho sprevádza Jordan, ktorý vie s klavírom reagovať na každú tému. Klavírna linka v State Of Grace je nádherná a Petrucciho elektrické vyhrávky pútajú na seba hlavnú pozornosť. Je to taký malý ostrov pokoja a nehy. Najdlhšia kompozícia Hang 11 má ucelenú formu. Začiatok je pekne vybrnkávací s elektrickou gitarou a potom nasleduje melodická téma, v ktorej sa Petrucci vyžíva a vystrieda obe gitary. Klavírne sólo je niekde na hranici vážnej hudby a jazzu. From Within je čisto v réžii Jordana Rudessa a jeho klávesových nástrojov. Zaujímavo kombinuje zvuk harfy a klavíra, je to vyslovene nadpozemská kompozícia. Petrucci asi cítil, že po toľkých rokoch by už mal niečo zložiť aj pre svoju manželku a tak sa tu objavila skladba The Rena Song. Na tomto počine ju dal do krásnych akustických aranžmánoch a jednotlivé gitarové sóla sú veľmi podarené. Tvrdšie ladenou gitarou v úvode In The Moment navodí Petrucci atmosféru a Rudess prekvapivo vypĺňa priestor atmosférickými zvukmi klávesov. Skladba je opäť viac stvorená pre gitaru a v pozadí ju sprevádza klavír. Veľmi nápadito znie Black Ice už hneď na začiatku s elektrickou gitarou a rytmicky ladenou klavírnou hrou. Má to svoju progresívnu čepeľ a tentoraz tu obaja nezaprú svoje hlavné pôsobisko. Príde na rad aj spomalenie, kde si svoj priestor nájde Jordan a jeho krásne sólo. Skladba končí progresívnou linkou, ktorá bola aj na začiatku. Záver obstaráva Bite The Mosquito, ktorá je náladou blízko ku klasickej hudbe. Myslím, že obaja našli inšpiráciu v slávnom intermezzu Let Čmeliaka od Nikolaja Andrejeviča Rimskij-Korzakova.

Koncept albumu je vytvorený viac pre gitaru, ale pravda je že bez Jordana by bol tento výtvor bezpredmetný. Určite ho neberiem ako kulisu do reštaurácie, na to je tento album až príliš dobrý. Na pomerne dosť veľkej ploche sa tu deje sofistikované muzikantské divadlo. Hráčske schopnosti sa pretransformovali do zaujímavého hudobného dialógu dvoch nástrojov. Je to jeden z mála živých albumov, ktoré vlastním. Obaja muzikanti ponúkli okrem nových skladieb aj kus seba, čo ma presvedčuje o opodstatnenosti tohto albumu a rád sa k nemu opakovane vraciam.
reagovat

Danny @ 19.02.2013 22:20:13
Naživo to muselo být ohromné, diváci v sále si to určitě užili. Muziku jsi popsal jako vždy výstižně, já bych ale pět hvězd nedal...

Můj problém je v tom, že album není z mého pohledu moc odvážné. Je tam spousta sólových ploch, ale tohle kluci dovedou, to víme - na mnoha místech exceluje nenápadný Rudess a je to on, kdo svá sóla koření nezvyklými (třeba jazzovými) prvky, Petrucci téměř vůbec. Kytara zase maluje pěkné obrazce a Petrucci nepodléhá pokušení předvádět své rychlé ruce; i to ale umí, když je potřeba a je to vhodné. Řada skladeb má pěkné ústřední motivy, přijdou mi ale málo využité. Když to nějak srozumitelně shrnu: instrumentální výkony jsou bez výhrad, oba své nástroje výborně ovládají; žádné velké nápady se ale nekonají, jsou tu spíš podpůrné plochy pro všudypřítomné sólové vyhrávky bez nějakého jiskření - v některých skladbách harmonická kostra po nějaké době stavbu téměř neunese. Nejvíc se mi líbí "Black Ice", je kurážná a má šmrnc; nejslabší položkou alba je pro mě Petrucciho "The Rena Song".
Není to vyloženě špatné album, čekal jsem to jen vynalézavější a odvážnější.

alienshore: omlouvám se za časté oponování ti, snad mi to nebudeš mít za zlé, moc si totiž vážím práce, kterou pro progboard děláš - v jejím rozsahu i v tom, jak sem neúnavně uvádíš současnou rockovou scénu. Díky.

yngwie3 @ 19.02.2013 23:15:59
Pozorne a s chuťou, som si prečítal recenziu alienshorea ako aj reakciu Dannyho a skor sa prikláňam k názoru recenzenta.

alienshore @ 20.02.2013 17:28:15
Danny v pohode, ja som práveže rád že sa o albume aj nejako polemizuje a odlišné pohľady na konkrétne albumy mi nevadia, svoje dôvody si pomenoval a tak to má byť, v istých veciach by som kľudne aj súhlasil, ja ale rád asi rozdávam hviezdičky :-) ... yngwie3 som veľmi rád že si si to prečítal a že máš podobný pohľad na album, vďaka za reakcie :-)....