Lukather, Steve - Luke (1997)

Album nazvaný jednoducho Luke je braný ako experimentálnejší počin v tvorbe Steve Lukathera. Za experiment sa v skutočnosti dá považovať len spôsob akým bol nahratý. Z hľadiska produkcie bolo vykonaných minimum zásahov kvôli zachovaniu zvukovej prirodzenosti. Hudobne dosť často vzýva svoje idoly The Beatles a tým je aj tento album dosť špecifický. Nedá sa veľmi porovnávať s ostatnými a vyžaduje si aj otvoreného poslucháča. Veľké hity tu nenájdete, no kvalitnej hudby je tu dostatok na vytvorenie pozitívneho sluchového zážitku. Miešanie rôznorodých štýlov už nie je také očividné a Steve dokazuje, že ostáva telom aj dušou stále rockerom.

Úvodná The Real Thing je klasicky výborná rocková skladba, ktorá presne vystihuje to čím Steve Lukather dokáže najviac zaujať. Pomalšia Broken Machine má pekne znejúce ležérne tempo a ešte lepšie gitarové sólo. Za jednu z najlepších piesní môžem s kľudom pasovať blues-rockovú baladu Tears Of My Own Shame s krásnou lyrickou atmosférou. Lukather sa nechal inšpirovať britskými The Beatles v songu Love The Things You Hate a voľne poňatý rytmus celkom hravo formuje melódie a spev. Akési neviazané pokračovanie v Hate Everything About U rozozvučí akustické gitary a opäť vzletné harmónie. Ďalšia bezstarostná jazda Reservations To Live (The Way It Is) sa nikam neponáhľa a ani nemá v úmysle pritvrdzovať. To sa trochu zmení v nasledujúcej Don't Hang Me On, kde už viac rezonujú gitarové riffy a vyhrávky. Skladba Always Be There For Me má krásne groove verzie a zároveň aj hudobný podklad, práve tieto úseky sú najpodmanivejšie. Spomalenie prichádza pri Open Your Heart a to je opäť typická citlivá poloha Steve Lukathera. Beatlesovky zadumaná Bag O'Tales obsahuje aj viaceré navrstvené vokály a má celkom zaujímavý retro-progresívny nádych. Do mierne psychedelických sfér zachádza Bluebird, kde hlavne gitarové sólo stojí za vypočutie. Poslednú živú inštrumentálnu skladbu The Pump nahral kedysi v origináli Jeff Beck (autori Tony Hymas, Simon Phillips) a Steve Lukather ju rozšíril jednak v dĺžke, a zároveň o svoje vlastné hudobné cítenie.

V porovnaní s prvým albumom z roku 1989 je Luke jednoliatejší, ale ako som už spomenul absentuje tu výrazný hitový moment. Lukather však nie je muzikant, ktorý sa zapredá a bude písať len skladby s komerčnými ambíciami. Práve na tejto doske ukázal odkiaľ pochádzajú jeho korene a zložil to presne tak ako to cítil. To je skutočne úctyhodné a napriek všetkým vplyvom a tlakom príde s hudbou, ktorá ctí jeho muzikantský kredit. Štyri hviezdičky sú tu úplne zaslúžené.
reagovat