Lukather, Steve - All's Well That Ends Well (2010)

Steve Lukather je roku 2010 přistižen ve fusion záběru. Vytvořit desku tak barevnou a na mnoha pólech odlehčenou jako je právě kolekce All's Well That Ends Well chce velkou míru invence. Ta ke Stevimu přichází neustále - ať je to v Toto nebo v tvorbě vlastní. Jde o promakanou a značně progresivní nahrávku, složenou z neuvěřitelně silných melodií a výborných nápadů.

Pozvaný instrumentální výkvět z kytaristova okruhu drží laťku kvality pevně nahoře a zpívající kytarista se tak může věnovat tomu, co mu jde nejlépe - silným kompozičním schématům. Naprostou lahůdkou je závěrečná fusion třaskavina Tumescent, připomínající kapelu Planet X.

Momentální TOP skladba: 03. Can't Look Back
reagovat

Šiesty počin tohto skvelého gitaristu a speváka patrí medzi to najpodarenejšie z jeho dielne. Znie to akoby načerpal novú silu a elán. Album bol v Európe celkom úspešný a Lukathera iste potešilo, že je o jeho hudbu stále záujem. Niet sa čomu čudovať, takých charizmatických spevákov a gitaristov na každom rohu nenájdete.
Na albume opäť vzplanula jeho láska k jazz/fusion. Nebol by to ale Steve Lukather keby nepriložil svoje typické vymakané melódie. Celkove to má prijateľný poslucháčsky charakter a Lukather sa snaží zaujať hlavne kompozične, tak ako nato bol zvyknutý v kapele Toto.
Hneď úvodné tóny Darkness In My World navodzujú perfektnú atmosféru a je jasné, že takú melódiu vie zložiť len veľký Steve. Húpavý rockový rytmus kvalitne rozpáli refrén a jeho gitaru.
No a hneď v druhej skladbe On My Way Home tu máme poctu geniálnym Steely Dan. Klasický ležérny jazz rytmus napokon vyšľahne v pekne znejúci refrén, tak ako to robili zhruba Steely Dan.
Luxusná melodická linka hneď na úvod Can't Look Back ma okamžite nabudí. V hlavnej myšlienke sa Steve rockovo odviaže a celý song takto výborne hrá až do konca.
Najlepšie balady na svete píše Steve Lukather. Už v dobe keď hral v Toto to neraz potvrdil. Skladba Don't Say It's Over je presne o tom. Má to cit a hlavne myšlienku, ktorá vie zaujať. Za zmienku stoja gitarové a klávesové motívy, ktoré roztiahnu pocitovosť celej skladby.
Flash In The Pan mi pripadá ako keby mu s ňou pomahál Jimi Hendrix. Svojim spôsobom si len požičal gitarový štýl pričom melódia ostala typická pre Stevea. Dobrá rocková odpichovačka, ktorá určite rozpáli fanúšikov na koncerte.
Kľudnejšia atmosféra panuje vo Watching The World a je to ďalší príjemný rockový song. Refrén trochu tiahne k anglickým The Beatles, ale je to tak vzdialene. Lukather sa tu pekne hrá s melódiami a gitarové sólo pripomína Georgea Harrisona.
Na jazz/fusion strunu hrá You'll Remember. Najlepšie z tohto songu je parádny refrén a zaujímavo tvorí opozitum voči skackavému riffu. Steve je skvelý gitarista a dokáže zaplniť ďalší rozmer aj týmto nástrojom. Jeho myšlienky a sóla stoja za vypočutie.
Ďalšia skladba s fusion aranžmánmi Brody's pekne kráča v strednom tempe a nikam sa neponáhľa. Zaujme tu samozrejme hlavný refrén, ktorý má zaujímavú nostalgickú príchuť. Výborné gitarové sólo zdobí túto už aj tak krásnu skladbu a na koniec to trochu rozbalia všetci hudobníci.
Posledná Tumescent je pre zmenu prog fusion inštrumentálna nakladačka. Takýto koniec je radosť počúvať. Gitara má zaujímavý zvuk a skúsenosti z progresívnej hudby Steve nezaprie. Na druhej strane sa tu predvedie aj výborný klávesák Steve Weingart, ktorý kvalitne prispieva k neobvykle tvrdšej ale skvelej skladbe.
Album All's Well That Ends Well vyšiel aj na LP formáte. Celkove je tento album prekvapením, lebo Lukather sa už dosť dlho pohybuje v hudobnej branži a takýto presvedčivý album som od neho nečakal. Niežeby prišiel s niečím čo predtým nerobil, ale takýchto albumov nie je nikdy dosť. Reálne dávam akože 4,5 ale zaokrúhlim hore keďže Steve Lukather je môj mimoriadne obľúbený muzikant.

reagovat