Howe, Greg - Hyperacuity (2000)

Tvorba Grega Howea je veľmi kvalitná a jeho diskografia má niekoľko zásadných počinov. Z predošlých výtvorov sa podľa mňa veľmi podaril album Five, ktorý obsahoval výborné fusion skladby s výraznejším melodickým spracovaním. V roku 2000 vychádza Hyperacuity s prekvapivo experimentálnou líniou. Znaky Gregovej fusion produkcie nie sú poškvrnené, ale naopak hudba tu nadobudla ešte pestrejšie kontúry. Dôležitým elementom celej tejto nahrávky je zvuk gitary, ktorá je jednak ostrá a zároveň veľmi osobitá. Produkcia je rovnako výborná ako aj hráčske výkony bubeníka Kevina Soffera a basáka Dale Fischera. Greg Howe skúsil trochu odlišný prístup v interpretovaní a skladaní hudby, no mám pocit že to vyšlo ďaleko lepšie ako by sa to na prvý pohľad zdalo.

Titulná Hyperacuity je veľmi výrazný song s ťažkou rytmikou a náročnými postupmi. Má to však melodickú fazónu, ktorá si vie získať poslucháča na svoju stranu. Blindford Drive má zaujímavé húpavé rytmy a gitarové sóla, ktoré trochu pripomínajú Allana Holdswortha. Nápaditým bubeníckym sólom začína Order Of Down, ktoré nahrádzajú vzápätí akustické gitary. Prashant Aswani a Greg Howe spolu odohrajú krásny gitarový duel. Heart Activated je hustá porcia fusion-funk rytmiky a ťažkotonážnych gitarových sól. V skladbe sú prítomné klávesy a silné basové groove linky. Najexperimentálnejšia kompozícia Receptionist je plná zvláštnych zvukov, skresleného rytmu bicích a všadeprítomných perkusií. V jednej časti však zaznie normálny hudobný sprievod s Gregovým jazzovým sólom. Je to síce netypická, ale zato celkom kreatívna záležitosť. Klasickejšie už znie Trinka s opäť trochu funkovým rytmom v jej prvej polovici. Pokračuje to potom viac vo fusion smere s perfektnými sólami. Skladba občas prekvapivo spomalí v peknej harmónii a zároveň tak aj končí. Spomienka na tvorbu Stevie Wondera prichádza v poslednej I Wish. Zachováva si samozrejme pôvodnú myšlienku, ale je spracovaná Gregovým svojským myslením a jeho fusion gitarou. Je obohatená o ďalšie hudobné nápady a koniec dosky sa podaril maximálne dobre.

Album tentoraz vyšiel vo vydavateľstve Tone Center, ktoré patrí pod Shrapnel Records a vydávajú väčšinou jazz/fusion produkciu. Hyperacuity je pre mňa jeden z vrcholných počinov Grega Howea. Všetko je perfektne zosúladené a nie je tu žiadne hluché miesto. Greg skvelo spojil rock, fusion, jazz a trochu blues v prekvapivo lahodnej experimentálnej forme. Greg Howe je neprávom trochu v pozadí záujmu, pretože jeho hudba a gitara patrí medzi to naj čo sa v tomto žánrovom spektre dá nájsť.
reagovat