Howe, Greg - Greg Howe, Victor Wooten, Dennis Chambers - Extraction (2003)

Greg Howe je vynikajúci jazz/fusion gitarista. Po sérii viac či menej vydarených gitarových albumov sa pustil do skladania svojho vrcholného diela Extraction. Prizvanie majstrov svojich nástrojov ako Victor Wooten či Dennis Chambers bol veľmi dobrým ťahom. Podľa vlastných slov Grega Howea bolo skladanie skladieb na tento album veľmi náročné. Nečudujem sa, ide tu totižto o mimoriadne kvalitnú a prepracovanú jazz/fusion muziku. Do tejto zostavy prispel svojim aj klávesák David Cook, ktorý obohatil nahrávku výdatným spôsobom.

Titulná skladba Extraction začína hustými prechodmi bubeníka Dennisa Chambersa. Do tohto sa zapoja o chvíľu aj ostatní a nadhodia trhaný jazz/fusion rytmus. Daných tém je tu viacero a samozrejme tu zaujme sólová gitara Grega Howea. Rytmická sekcia je kreatívna a samozrejme groove. Basové sólo je krásne lyrické a podobne melodicky končí aj celá skladba. Druhá v poradí Tease je ďalší premakaný fusion kus. Skackavý rytmus basy a stabilných bicích je hlavným vodiacim prvkom. Objaví sa tu basové sólo, gitarové a na konci aj klávesové, ktoré klasickým spôsobom prispievajú do štruktúrovanosti tejto fusion kompozície. O čosi hravejším dojmom pôsobí Crack It Way Open. Svoju typickú polohu si tu nájdu Chambers a Wooten. Slapová basa spolu s groove bicími vytvárajú kvalitný spodok ku Gregovým ťažkotonážnym sólam a vyhrávkam. Vrcholný moment pre mňa osobne prichádza v skladbe Contigo. Otvára ju pekný klavír a latino/jazz rytmus nadhodí tému. Howe sa sem pripojí prekvapivo s nádhernou akustickou gitarou a nakladá tu parádne stupnice a nápady. Baví ma klavírne jazz sólo Davida Cooka a za zvuku tohto nástroja táto skvelá vec aj končí. Šťavnato znejúca gitara odpáli song Proto Cosmos, ktorú napísal Alan Pasqua a je to ďalší kvalitný fusion nárez. Štylisticky zachádza viac do rocku aj vďaka svojej nekľudnej a dynamickej forme. Coreovsky podfarbené klávesové sólo poteší. Akustický dvojminútový set A Delicacy je veľmi peknou ukážkou talentu Grega Howea. Náročná technika a výraz je výsledkom poctivej profesionality. Lucky 7 je vítaným fusion kúskom a Wootenove basové sólo je perfektné. Greg Howe tu hrá zaujímavé beglajty a zase je tu vynikajúce klávesové sólo. Skladba má pekný groove feeling. Na inú nôtu zahrá Ease Up a má trochu kľudnejší charakter. Z hľadiska stavby je celkom zaujímavá a melodické poryvy príjemne hrajú ušné bubienky. Greg Howe je skvelý hráč a tu to dokazuje všetkými desiatimi. Bird's Eye View sa na koniec albumu hodí. Je tu typická fusion téma, ale ju vzápätí nahrádza spomalenie a to je samozrejme chvíľa pre Gregove gitarové sóla. Dobre sa tu počúva dynamické bubnovanie Dennisa Chambersa.

Album má kvalitnú produkciu a všeobecne jazz/fusion nahrávky majú veľmi prirodzený a čistý zvuk. Extraction je naplnený po okraj muzikantským majstrovstvom, samozrejme je doplnený o kreatívny skladateľský prístup. Všetky skladby sú veľmi vyrovnané a ako celok ponúka skvelý poslucháčsky zážitok. Tento výtvor má rockovú expresivitu a myslím, že by mohol zaujať okrem fusion fanúšikov aj otvorenejších progresivistov. Výborný album, ktorý si zaslúži moje maximálne možné hodnotenie.

reagovat