Nevermore - This Godless Endeavor (2005)

Hneď na začiatok musím povedať, že tento výtvor od Nevermore ma posadil na zadok. Nie som nejaký extra veľký fanúšik power/prog/trash štýlu ale táto kapela je svojim spôsobom výnimka. Warrel Dane je na tomto albume neobyčajne teatrálny a spieva, vrčí, zavíja proste vyplavuje emócie ako sa len dá. Na druhej strane tu máme gitaristu Jeffa Loomisa, ktorý svojou gitarou rozdáva toľko nápadov ako len málokto. Hrá veľmi obťažné riffy, rytmy a sóla a práve jeho persóna tu vytvára netušené rytmické zvraty a postupy, ktoré sú dosť nepriepustné. Po istom boji v rámci opakovaných počutiach napokon začne znieť v ušiach neobyčajne kvalitná a vypracovaná muzika s vysokým stupňom emocionality.

Začiatok Born je ako nejaký death metal čo sa týka rytmu, ale po chvíli príde typický náročný rytmus, ktorý rozloží všetko čo mu stojí v ceste. Skladba má však aj melodické momenty a na začiatok je to veľmi energický kus. Hitovka Final Product nie je samozrejme typickým hitom, ale má v sebe niečo čo zaujme poslucháča na prvý krát. Vynikajúci rytmus bicej súpravy sprevádza ťažké gitary a hlasové predstavenie Warrela Danea nemá chybu. My Acid Words si s ničím nezadá v kvalite s predošlými a hneď úvodné riffy zaujmú. Tu však Dane v hlavnom refréne rozbalí krásnu melódiu. Zaujímavé je, že aj takýto ťažký prog-trash metal dokáže byť emocionálne a aranžérsky zaujímavý. Splašená rytmika tu vyťahuje jedno deštrukčné sólo za druhým. Štvrtá Bittersweet Feast je poňatá rytmicky celkom komplexne a je to typická poloha Nevermore, kde sa v strednom tempe doslova všetci odbavujú. Skľudnenie prichádza v pomalšej Sentiment 6 a toto je presne chvíľa pre Warrela Danea a jeho hlasové kvality. Nádherný song s kopou ťažkých emócií a skvelými gitarami. Do power-prog-trashových vôd nás opäť zatiahne Medicated Nation. Skladba má vymakanú stavbu z hľadiska riffov, rytmov a podivuhodných melódií. Prekvapí tu melodické power gitarové sólo.

Gitarová predohra The Holocaust Of Thought otvorí ďalší song v podobe Sell My Heart For Stones s výborným refrénom. Kľudnejší charakter otvára priestor pre spevákove emócie s výborným aranžérskym dozvukom. The Psalm Of Lydia má opäť viac melodickejší charakter a skvelo tu vyznejú technické bicie v strednom tempe a v rôznych rytmických obmenách. Naozaj zaujímavá kolekcia skladieb z hľadiska výrazu. Predposledná A Future Uncertain začína za chodu akustickej gitary a spevu. Po chvíli sa však príde strhujúce tempo a progresívne nálady vylúpnu ďalší zaujímavý refrén, ktorý má ďaleko od monotónnosti. Človek by si pomyslel, že viac až ani nedá vymyslieť, ale to je omyl lebo prichádza titulný opus celej dosky. This Godless Endeavor za necelých deväť minú predvedie progres na vysokej úrovni a je to vyvrcholenie celého albumu. Skladba začína krásnym epickým podkladom a spevom. Samozrejme príde na rad aj ich typická poloha s náročnými rytmickými postupmi. Najviac mi však imponujú famózne gitarové vychytávky, s ktorými sa Jeff Loomis predvedie ako správny majster metalovej gitary. Skvelé zakončenie albumu.

Musím vyzdvihnúť perfektný bubenícky vklad Vana Williamsa, ktorý je naozaj nedocenený vo svojom štýle a úplne na škodu lebo tu predvádza kus poctivej práce. Dvojgitarový záprah kapele veľmi pristane. Na tomto počine sa podieľala celá skupina a asi aj preto je to tak silné dielo. This Godless Endeavor je najlepší album za celú kariéru Nevermore a ktovie či sa im v budúcnosti (ak sa dajú ešte dokopy) podarí prekonať tento monolit. Album je určite zásadný aj pre daný žáner. Je to parádna porcia technickej a hlavne kvalitnej metalovej muziky.

reagovat

martin69 @ 22.02.2013 12:12:52
Výborné album. Ale musím se přiznat, že je jediné které od Nevermore vlastním. A tak to asi, už zůstane....

b.wolf @ 22.02.2013 14:59:48
Musím přiznat, že jsem před šesti lety neodolal a přestože trash až na pár výjimek (stará Metla, Overkill) fakt nemusím, tak jsem si tohle CD pořídil. Je to přesně jak píše recenzent; opus magnum Nevermore, které už zřejmě nepřekonají. Super obal, o obsahu CD nemluvě. Ale jak poznamenal martin69, je to jediné album od Nevermore a stačí. Poslechl jsem i Obsidian Conspiracy, ale to už nemá tu šťávu...