Long Distance Calling - The Flood Inside (2013)

Long Distance Calling je veľmi sympatická nemecká post-rocková kapela. Po zhliadnutí koncertu v Maďarsku sa musím k tomuto albumu vyjadriť. Do svojej hudby sviežim spôsobom implementovali progresívne prvky a o čosi dynamickejšie hudobné plochy. Niektoré kapely v inštrumentálnom post-rocku mi prídu trochu nudné vďaka natiahnutým monumentálnym motívom. Tu sa však snažia hudbu okoreniť a docieliť nejaký emocionálny prvok. Netreba však čakať nejaké búchanie po stole v hudobnom slova zmysle. Väčšina materiálu tvorí práve pomalé a pozvoľné vyjadrovanie melódií a gitarových nápadov. Sú tu však aj energickejšie gitarové záseky, ktoré dotvárajú dynamiku tejto dosky. Pozitívum je aj zapojenie spevu v štyroch skladbách, ktoré do inštrumentálnej precíznosti vnášajú éterický pocitový efekt.

Prvý sedem minútový inštrumentálny song Nucleus začína krásne v jemných gitarových linkách a ostatných nástrojov. Najlepšie je vyvrcholenie v podobe perfektného dvoj-gitarového záprahu spolu s bluesovým sólom istého Henrika Freischlandera. Spievaná Inside The Flood možno poteší fanúšikov kapely Anathema. Má trochu ťaživú atmosféru, ale k tomuto typu hudby to absolútne sedí. Druhá polovica je pohladením vďaka nádhernému sólu a následnej melodickej linke. V klasickom pomalšom tempe ide aj Ductus, ktorá postupne naberá intenzitu hlavne vo svojej druhej fáze. Gitarový jemnocit je nahradený neskôr riffom, ktorý však nakoniec vyústi do ďalšieho skvelého sóla. Tell The End je druhá skladba so spevom a atmosférou neuteká ďaleko od Inside The Flood. Výborná práca obidvoch gitaristov dodáva skladbe potrebný tvar. Po nej nasleduje ďalší spievaný kúsok Welcome Change s hviezdnym hosťom Vincentom Cavanaughom (Anathema). Melancholická nálada sa pekne odpichne v hlavnom refréne, kde samozrejme zaujmú aj gitary. Tajomné zvuky sprevádzajú spočiatku Waves. Asi najnenápadnejšia skladba na albume, ale počúva sa príjemne a je hlavne v post-rockovom duchu. Z iného súdka je pre zmenu The Man Within, ktorá začne zaujímavou rytmikou a hlavne riffom. Najenergickejšia skladba so spevom na tomto počine s parádnymi gitarovými harmóniami. Posledná regulárna skladba Breaker je krásnym ukončením tejto dosky. Progresívne gitary sa prelínajú v zaujímavých elektronických efektoch a dynamickej rytmike. Detailne premyslená kompozícia má svoje vrcholy hlavne v pomalých pasážach. Bonusová skladba Black Hole je svojim vyznením naozaj bonusová. Chýba jej výraznejší nápad, ale celkove nenarúša dojem a príjemne ukončí tento album v pomalšom rytme.

Kvalitnú prácu obidvoch gitaristov som už spomenul a v tomto smere netreba zabúdať aj na rytmiku, kde hlavne basa je skvelo naaranžovaná. Skladby sú prepracované a nechýba im hlavne myšlienka, ktorá v správnom čase vystúpi na povrch. Elektronické efekty tvoria tiež zásadný element a v konečnej pocitovej polohe tohto albumu sú nenahraditeľné. Kapela sa snaží svojou hudbou a nasadením nejako definovať samých seba. Myslím si, že v tomto smere musí ešte popracovať na tom. Predrať sa do pomyselnej prvej ligy nie je jednoduché, ale potenciál sa tejto kapele uprieť nedá. Ak budú nahrávať takéto krásne albumy aj naďalej tak budem ich hudobnú kariéru sledovať s radosťou a očakávaním.

Poviem aj pár slov ku koncertu, ktorý som zažil v Budapešti. Bol som milo prekvapený kvalitou hrania týchto hudobníkov a hltal som každú jednu notu, ktorá z nich vychádzala. Nenašiel som na ich vystúpení takmer ani jednu zlú vec a prišiel som si na svoje keďže som fanúšik progresívnej hudby v rôznych smeroch. Najviac ma zaujal svojim výkonom gitarista David Jordan, ktorý pôsobil veľmi zanietene a bral na svoje plecia najviac sól a náročnejších vyhrávok. Po koncerte som si hneď išiel kúpiť tento album a neľutujem. Vďaka svojej nešikovnosti som si vybavil aj zľavu zo 16 eur na 15, pretože sa už slečna predávajúca nemohla pozerať na to ako prepočítavam peniaze. Mal som na koncerte aj skvelú spoločnosť (PavolS, Mayak), videl som kvalitnú kapelu a ešte k tomu aj zľava, myslím si že lepšie to už dopadnúť ani nemohlo :-).

reagovat