Believer - Transhuman (2011)

Po šestnástich rokoch hibernácie sa kapela Believer vrátila na scénu s albumom Gabriel, ktorý jednak niesol v sebe známky starších trashových opusov a zároveň aj nenápadným spôsobom implementoval nové progresívne elementy. Nenaplnil však moje očakávania z hľadiska zvukovej kvality, ale to sa zmenilo na nasledujúcom albume Transhuman. Okrem perfektného zvuku je cítiť aj posun vpred čo sa týka skladateľského prístupu. Album je naplnený groove-trashovými riffmi a sofistikovaným coreovým spevom, ktorý má aj svoju melodickú polohu. Za najzaujímavejšie považujem kvalitne poňaté klávesy a harmonické postupy, ktoré do tejto hudby vnášajú progresívny prvok. Dalo by sa to charakterizovať ako technický prog/trash metal, ale nie je to až tak celkom jednoduché zaradiť ho do nejakej škatuľky lebo sa tu jedná o celkom svojský album.

Lie Awake sa rozbieha pomaly a isto groove riffom a výbornými vokálmi. Skladba nie je žiadna trashová rachotina a v strednom tempe odkrýva svoju dynamickú pestrosť. O niečo tvrdšia je už G.U.T. a tá pre zmenu trochu zahrá na nervy drsnými vokálmi. Vynikajúce sólo spolu s rytmikou začína odhaľovať emocionálnu polohu tohto albumu. Ťaživá melodická linka v Multiverse s trashovými riffmi má typický progresívny ťah. Výborné štruktúrované gitary odpália End Of Infinity, ktorá má opäť smutnejšiu atmosféru a nad tým všetkým krúži technická zdatnosť tejto kapely. Album nepadá kvalitou ani v Transfection a prebíja sa vpred podobnou hudobnou formulou ako predošlé songy, čiže parádna groove rytmika a vypäté vokály. Clean Room má úžasné riffy s rýchlejším rytmom. Inštrumentálna medzihra je skvostná v tejto skladbe. Inštrumentálka Currents je skôr predohrou s ambientnou elektronikou a nenápadnou gitarou. Vrchol dosky je pre mňa Traveler tradične skvelými riffmi a ešte lepšou melodickou linkou. Skladba je veľmi detailne aranžérsky premyslená a to čo príde na konci je pre mňa veľké prekvapenie a to je nádherný klávesovo-elektronický motív. Ďalšia pecka Ego Machine nemá kvalitou ďaleko od predošlého songu a má energickú trashovú formu. Koniec je opäť veľmi lahôdkový s progresívnym dozvukom. Skackavé groove riffy majú hlavné slovo aj v Being No One a musím vyzdvihnúť aj spevácky vklad, ktorý hrá presne na emocionálnu strunu. Predposledná Entanglement je opäť majstrovské dielo a tie gitary spolu s rytmikou sú jednoducho skvost. Spevová linka má aj svoje drsné polohy a v refréne sa vyplaví na povrch melódia. Najdlhšia skladba Mindsteps je krásnym katarzným ukončením s kvalitnými klávesmi. Pomalšia rytmika a citlivá práca s aranžmánmi je na koniec tohto albumu priam stvorená.

Trvalo mi istú chvíľu kým som pochopil zmysel tohto diela. Na to, že je to v podstate metalová nahrávka je doslova presýtená emóciami a neobyčajne kvalitnými hráčskymi výkonmi. Gitarové riffy sú hodné rozboru, lebo nie sú samoúčelné a ich technická zdatnosť skôr slúži na vytvorenie zásadného hudobného motívu. To isté platí aj o kreatívnej rytmike a všetko je nasmerované k ucelenosti konceptu, ktorý tento album má. Niekomu možno nebude sedieť spevákov drsný hlasový prejav, ale k tomuto typu hudbu to sedí bez najmenších výčitiek. Už spomenuté klávesy majú zvláštny opar ako keby boli z inej dimenzie a vytvárajú prostredie, ktoré do tejto hudby vnáša zaujímavý prvok. Album je najmelodickejším počinom zatiaľ a zároveň sa ním najviac odklonili od svojej typickej trash-metalovej tváre. Práve tento krok má pre mňa vysokú cenu, lebo táto kapela sa chce posúvať a robiť na svojej hudbe patričný progres. Transhuman je dielo bez slabého miesta a hodnotím ho bez výhrad na maximum.

reagovat