Bittová, Iva - Čikori (2001)

Snáď asi len málokto dúfal v pokračovanie Bílého Inferna, ale nakoniec sa ilúzia stala realitou. Úspešný projekt z roku 1997 patrí medzi monumentálne diela českej hudby a určite nebolo jednoduché nadviazať aspoň čiastočne na jeho odkaz či myšlienku. Čikori má takmer rovnaké obsadenie ako Bílé Inferno, logicky však musel byť iný, pretože opakovanie už vymysleného neprichádza v prípade Bittovej a Václavka do úvahy. Hlavná náplň spočíva teda v prelínaní orientálnych a etnických prvkov world music, folku a jazzu. Zapojenie výraznejšej rytmickej sekcie Dvořáčka a Honzáka rozširuje hudbu o ďalší rozmer a je jej opodstatnenou súčasťou, bez ktorej by znela pravdepodobne plocho a bez šťavy. Bittová opäť predviedla špičkový spevácky výkon a je suverénne dušou tohto projektu. Čikori je štýlovo aj emocionálne odlišný od Bílého Inferna, jediné v čom vidím spojitosť je práve akustická poloha a prítomnosť troch členov pôvodnej zostavy. Jeho autori však potvrdili svoju vysokú muzikantskú úroveň nielen aranžmánmi, ale aj pomerne náročným žánrovým prepojením.

Povaha albumu nie je zďaleka jednoduchá a človek sa musí trochu potrápiť s jeho pochopením. Toto je typ hudby, kde musíte zapojiť aj svoju predstavivosť a zmysel pre detail. Melodická forma je hlbšie ukrytá, ale motívy naopak výrazné. Nástroje sú obdivuhodne naaranžované a ako šmahom čarovného prútika sa objaví v pravej chvíli napr. trúbka, bicie či husle. Jemnejšie akustické nuansy sa premieňajú razom na príval energie a tempo je veľmi premenlivé. Maličkosti robia tento album veľkým a predovšetkým sa treba zamerať na jeho silné stránky, ktoré mocnejú každým opakovaným počúvaním. Všetko má svoje miesto a každý hrá to čo je potrebné. Prvok exhibicionizmu má v sebe predovšetkým Iva Bittová, v tomto prípade to však považujem za jej prirodzený prejav.

Prvá z deviatich skladieb "Kočka" sa po pochodovom úvode zmení na akustickú oázu plnú improvizovaných a zároveň spievaných vokálov, expresívnej trúbky a akustickej gitary. Aj tie ďalšie ponúkajú nebývalé množstvo nápaditých tém, čo dokumentujú dostatočne "Mravenčí síla" alebo "Křídla". Každá je svojim spôsobom iná, no zapadá do celku ako puzzle. Skvelá je určite aj kratučká jazzová náklepovka "Jungle" s krásnym rytmom a emocionálnymi improvizáciami Ivy Bittovej. Vladimír Václavek opäť ukázal v "Přání" svoj vytríbený cit pre nepravidelné tempá, skladba mi sama o sebe pripadá ako tichá búrka. Úroveň si udržujú aj "První" či etnická "Polykačka nožů" . Predposledná "Zapískej" patrí medzi to najlepšie a Iva Bittová priam ukážkovo spieva krásne lyrický text z dôb hradov a zámkov, pričom aj hudobná zložka navodzuje podobnú atmosféru. "Kazu" sa do koncepcie albumu nehodí a hranie sa na avantgardu je v tomto prípade skôr kontraproduktívne než prínosné, našťastie je aspoň krátka.

Čikori neprekonal Bílé Inferno a myslím si, že to nebolo ani jeho pravým poslaním. Bittová a Václavek si však pripísali ďalší významný bod do svojej diskografie, pretože album nie je žiadnou trendovou či povrchnou záležitosťou, ale naopak nadčasovou a hudobne bohatou nahrávkou, ktorá sa v Česku určite neobjavuje často. Napriek určitej náročnosti materiálu sa jedná o dielo, ktoré patrí medzi tie najlepšie od Ivy Bittovej. Dokáže osloviť veľmi precíznou prácou s nástrojmi, melódiami a motívmi, ktoré znejú veľmi noblesne a majú punc multi-žánrovosti. Čikori to je poézia rytmu a krásne znejúcich podivností, ktoré dávajú hudbe ten pravý význam slova - umenie.

Hodnotenie: 4,5
reagovat