IZZ - Crush Of Night (2012)

Kapela IZZ sa po vydaní kvalitnej dosky The Darkened Room znovu ohlásila s novým albumom po necelých troch rokoch. The Darkened Room je prvý diel trilógie a nadväzuje na neho jeho druhé pokračovanie s názvom Crush Of Night. Vyskytuje sa tu jeden veľmi zaujímavý hosť a to je Gary Green, ktorý bol členom geniálnej progresívnej formácie Gentle Giant a podieľal sa aj ako skladateľ v kompozícii Words And Miracles. Hudobne je to opäť zaujímavý koncentrát symfonického prog-rocku, jazzu a aj popových melódií. Hudobníci z IZZ sú majstrami vo svojich nástrojoch a ani tentoraz nenechávajú nič na náhode z hľadiska skladateľských a interpretačných schopností. Kvalitný spev Toma Galgana nádherne dopĺňa skvelá speváčka Anmarie Byrnes. Crush Of Night je oproti predošlému albumu trochu vzdušnejší, čo napovedá už aj samotný obal nahrávky. Všetky charakteristické znaky sú však zachované a zmysel pre špičkové aranžmány je už povinnou výbavou tejto úžasne talentovanej kapely.

Vokálnou harmóniou štartuje skladba You've Got A Time, ktorá je postavená hlavne na príjemných spevoch a dynamickej hudbe. O niečo prieraznejší je kúsok Words And Miracles s príchuťou Gentle Giant a kopou zaujímavých hudobných fragmentov prípadne aj rytmických zmien. Pekná akustická pasáž so spevom pridá skladbe trochu prívetivejší charakter. Skvostná je Solid Ground aj s jej krásne vystavanou melódiou a harmonickými vokálmi. Opäť vynikajúce a precízne inštrumentálne majstrovstvo s citlivými sólami Paula Bremnera. Na emocionálnom klavíri a speve je postavená Half The Way, ktorá prejde do kvalitného klávesového sóla s podporou rytmiky a aj gitary.

Suitu Crush Of Night tvoria dlhometrážne kompozície This Reality a The Crush Of Night. This Reality sa po štruktúrovanom úvode prehupne do spevu Anmarie Byrnes a Toma Galgana. V hudbe sa objavujú oslnivé momenty, ktoré vedia zložiť kapely takého kalibru ako je IZZ. Nepravidelná rytmika a zaujímavé zvuky klávesov tvoria dokopy kompaktný celok. Sóla od Bremnera sú ako vždy vysoko profesionálne. Po tomto kvalitnom prog-rockovom čísle nasleduje nemenej dobrá The Crush Of Night. Myšlienkou nadväzuje na predošlú a ani tu nechýba krásne nebeský spev Anmarie Byrnes. Druhá polovica sa rozbehne v parádnych progresívnych motívoch a vypilovaných vokálnych linkách.

Doska končí skladbou Almost Over s výrazným syntetizátorom. Melodicky ako keby spomínala na 70-té roky a je to veľmi pekný energický koniec aj s fajnovým gitarovým sólom.

Kvalita tohto celého albumu nie je žiadnym prekvapením, nič iné sa nedalo ani čakať. IZZ pristupuje k hudbe veľmi poctivo a dbá na každý detail. To čo je charakteristické pre nich je to ako vedia narábať s rôznymi žánrami a nenásilne ich zložiť do zaujímavej hudobnej porcie. Crush Of Night síce znie o čosi viac konzervatívnejšie, ale stále je to hudobne sviežo poňatá nahrávka s čistým a uhladeným zvukom. Po tejto doske sa opäť pobrali do štúdia, kde budú tvoriť poslednú časť trilógie. Teším sa na to a verím tomu, že to bude ďalší skvelý album tak ako sa na IZZ patrí.
reagovat