Canvas Solaris - Cortical Tectonics (2007)

Canvas Solaris je jedna z najtalentovanejších inštrumentálnych kapiel z USA. Ich ťažkotonážny štýl absorbuje žánre ako trash/death metal s výrazným podielom progresívneho metalu. V ich hudbe cítim vplyv takých kapiel ako Cynic, Death alebo aj Spiral Architect. Prvé dva dosky sa pohybovali hlavne v technickom inštrumentálnom metale. Tretí album Cortical Tectonics mi už pripadá osobitejší a vyzretejší. Je to v podstate zavŕšenie tvrdšieho obdobia tejto kapely. Hudba tu dostáva o čosi širší dynamický záber a aranžmány sú viac premyslené aj s takým nenápadným melodickým ťahom.

Hneď z kraja na vás vybehne Berserker Hypothesis, ktorá obsahuje viacero zmien rytmu. Tvrdšia paľba riffov má občas aj death-metalový charakter a bicie tu znejú veľmi šťavnato. Trochu zjemnenia príde hneď v druhej Sinusoid Mirage s citlivejším syntetizátorovým zvukom. V ďalšej časti to už začne byť divokejšie, ale prejavuje sa tu aj krásna myšlienka a melodika. Štruktúrované rytmické plochy sú vygradované skvelými gitarami a technickými bicími. Krásna pomalšia skladba Interface ako keby vypadla z pera King Crimson hlavne čo sa týka gitarových harmónií. Bubeník hrá o čosi striedmejšie a často sa pohráva s činelmi. Na rade je však ďalšia nálož Gamma Knife a tu si človek užije do sýtosti komplexných rytmov a riffov. Skladba napriek náročnosti a dĺžke nestráca súdržnosť a je radosť počúvať takéto vymakané gitary. Ďalšia melodickejšia vec Rhizome sa točí spočiatku okolo crimsonovských stupníc. Nasleduje pritvrdenie a rytmický kolotoč nabaľuje na seba zaujímavé gitarové behy. Vrcholom celej dosky je určite kolosálna 17-minútová Reticular Consciousness. Prvé minúty sú veľmi dobre prešpekulované a muzikanti čarujú rôzne matematické rytmy. Pasáž kde sa to pretransformuje na reggae po vzoru Rush je úchvatná. Tam sa objavujú aj elektronické prvky a klávesy. Jemnejšie motívy po čase nahradí perfektná riffológia s prekvapivými klávesovými sólami. Koniec patrí opäť krásnemu rushovskému motívu.

Možnosti hudby sú podľa mňa takmer nekonečné. Aj takáto tvrdšia muzika sa dá robiť s vysokou kvalitou a nápaditosťou. Nie je tu v podstate žiadna inštrumentálna onania a všetko slúži k prospechu veci. Technické hranie má logický smer a z každej skladby mám nejaký pozitívny pocit. To je pre mňa smerodajné a Canvas Solaris si vybrali podľa mňa správnu cestu. Na Cortical Tectonics mi nevadí nič a či už sa pozriem na aranžmány, štýl hrania alebo muzikantský výraz tak musím uznať, že títo páni naozaj vedia skladať tvrdú inštrumentálnu hudbu.
reagovat