Sixun - L'Eau De La (1990)

Po skvelom Explore prišli Sixun s albumom L'Eau De La, ktorý je hudobne trochu odlišný. Ich typické znaky sú samozrejme stále prítomné. Kombinovanie jazz-rocku, fusion a etnických prvkov má kopu rytmických možností, čo je počuť aj na tejto doske. Najsilnejšími autormi sú tu Jean-Pierre Como a Louis Winsberg, ktorí samostatne prispeli troma skladbami. Opäť je tu čitateľný a dynamický zvuk. Veľmi jednoduchá predná obálka sa snaží povedať, že aj napriek odlišnosti farby a etnika žijeme stále na jednej planéte. Hudba tejto skupiny je v podstate odzrkadlením tejto myšlienky.

Prvé tri skladby Joladore, Sakini a Divo sú asi to najlepšie čo sa nachádza na tejto doske. Zložili ich podľa poradia Michel Alibo, Jean-Pierre Como a Paco Sery. Majú zaujímavé melodické štruktúry pričom hlavným prvkom je vymakaný a invenčný hráčsky štýl. Rôzne sóla nie sú len exhibíciou, ale sú súčasťou celkového charakteru týchto skladieb. Svojim štýlom a zameraním by sa nestratili ani na predchádzajúcom albume Explore. Hlavne song Divo by som pasoval za najlepšiu vec celého albumu a tu Paco Sery priam zažiaril ako skladateľ. Má skvelé melodické nápady a je veľmi hravá.

Od štvrtej Winsbergovej skladby Marylin začína táto nahrávka pôsobiť trochu inak. Pomalý be-bopový jazz je akýmsi protikladom oproti predošlým kompozíciám. V strede sa nachádza aj celkom pekné zrýchlenie s klavírnym sólom a bubeníckymi prechodmi. Rytmickejšie pôsobí Koala, ktorá začína zaujímavo ale postupne sa uberá náročnejším štýlom. Georgy & Myrto má v rytmike afro-feeling a skvelo sa tu predvedie basovým sólom Michel Alibo. Táto skladba má výborný fusion charakter s prispením kvalitných aranžmánov. Dosť netypicky sa tvári pomalšia a trochu experimentálna Sulmona s flautou a zvláštnymi vokálmi. V strede sa však objaví krásna akustická pasáž. Ďalšie skladby Peniscola a Tian An Men už majú klasický formát Sixun. Sú však veľmi štruktúrované a zároveň aj ťažšie. Posledná Zawinul Ever Be Another Joe je samozrejme poctou ich vzoru Joe Zawinulovi. Pomalšie a tajomné rytmy sa obmieňajú s pekným inštrumentálnym refrénom a aj zrýchlenie s gitarovým sólom je výborne vystavané.

L'Eau De La nedosiahol kompaktnosť predošlého albumu Explore. Neznamená to však, že by nebol kvalitný. Je tu stále čo počúvať a ponúka niekoľko zaujímavých nápadov a parádnych muzikantských výkonov. Sixun na tejto doske nesklamali, ale je to celkove trochu náročnejšie dielo. Ja sám som sa musel prebiť cez jeho podstatu, ale teraz je to pre mňa vyslovene dezert. Poctivé štyri hviezdičky sú v tomto prípade na správnom mieste.
reagovat