A Triggering Myth - The Remedy Of Abstraction (2006)

Názov tohto inštrumentálneho albumu takmer vystihuje jeho obsah. Abstraktná forma je v podstate hlavným znakom ich hudby. Napriek tomu sú štýlovo pevne zakotvený v progresívnom jazz-rocku a canterbury. Zostava z predošlej dosky Forgiving Eden je doplnená o ďalších dvoch hráčov. Michael Manring je basový virtuóz a objavoval sa na doskách hlavného predstaviteľa new-age Michaela Hedgesa, ale nebola mu cudzia ani práca pre jazz-rockových alebo prog-rockových interpretov. Za najzaujímavejšie považujem skupinu gitaristu Alexa Skolnicka s názvom Attention Deficit a určite aj projekty trojice McGill Manring Stevens, ktorá sa podieľa celá aj na tomto albume. Dobrým spestrením je zapojenie violy, ktorá občas pripomenie v tomto type hudby Jean-Luc Pontyho.

Hneď prvá kompozícia s dlhým názvom Now That My House Has Burned Down, I Have a Beautiful View of the Moon zaujme skvelými zvukmi bezpražcovej basgitary. V ďalších skladbách sa nachádzajú harmonické a aj menej harmonické plochy, ktoré nie sú veľmi príťažlivé na prvé počutie. To by ale nemalo odradiť vyznávačov náročnejších štýlov a fanúšikov jazzu a fusion. Melódie sú v podstate skryté do tajomne sa tváriacich motívov, ktoré vychádzajú najviac z klávesových nástrojov. Organicky a veľmi dômyselne zložená hudba sa prelieva z pomalších éterických sfér do prog/fusion erupcií. Tento pomer je veľmi vyvážený a kompozičná zručnosť pánov Eddyho a Drumhellera sa nedá prehliadnuť. Práve ich klavírno-klávesové linky tvoria myšlienkový základ celej dosky. Obohatenie o holdsworthovské gitarové sóla alebo jemnejšie pôsobiacu violu prispieva k širšej obrazotvornosti tejto hudby. Väčšinou sa všetko odvíja v stredných tempách, ktoré majú pre takýchto muzikantov najlepšie uplatnenie pretože môžu tvoriť otvorené a hĺbavé aranžmány. Neustály sled krásnych skladieb a tvorivých nápadov pohlcuje myseľ, ktorá sa aspoň na chvíľu dostane do inej dimenzie.

The Remedy Of Abstraction mi pripadá o čosi jazzovejší ako predošlý Forgiving Eden. Za to môže aj vklad basáka Michaela Manringa a violy Akihisa Tsuboya. Čistý a jasný zvuk výborne spĺňa svoj účel a každý nástroj si tu poslucháč užije do sýtosti. Toto krásne dielo je v podstate výstavným kusom tejto kapely. Talent a emócie všetkých zúčastnených muzikantov je počuť z každého ich tónu a ja jednoznačne dávam tejto nahrávke maximum.
reagovat

Kristýna @ 18.07.2013 07:10:10
Z tohoto alba znám jen střípky, po přečtení tvé recenze si ho ale musím sehnat. :-) Díky!

alienshore @ 18.07.2013 15:10:57
vidím že ťa ten jazz/fusion naozaj chytil :-) ..., zaujímavosťou je že na tomto albume hrá aj huslista Akihisa Tsuboy, líder japonskej kapely KBB ktorá taktiež produkuje veľmi kvalitný prog/fusion, profil je už prítomný aj na progboarde :-) ...

Mayak @ 18.07.2013 15:42:12
... "vyprovokovali" ste ma obaja, tak sú túto lahôdku po dlhej dobe zase púšťam, díky :-)