Livgren, Kerry - Collector's Sedition Volume 1 (2000)

V období písania skladieb na album Kansas - Somewhere To Elsewhere bol Kerry veľmi plodný a ostalo mu dostatok piesní aj pre tento jeho sólový počin. Niektoré z nich majú aj starší dátum a celkove toto dielo vracia Livgrena späť do osídiel progresívneho rocku, teda toho čo vedel robiť vždy najlepšie. Jeho melodické nápady a vyzreté inštrumentálne schopnosti sa počúvajú vždy dobre a nestratil ani po rokoch nič zo svojej skladateľskej iskry. Jediné čo mi vadí na tejto nahrávke je plochý zvuk bicích, ktoré sú pravdepodobne robené umelo. Nápaditý živý bubeník by to nahral ďaleko lepšie a je škoda, že sa Kerry priklonil k tomuto kroku. Neznižuje to však kvalitu tohto albumu nejako drasticky a fanúšikovia Kansas si tu určite nájdu dostatok podobne ladených songov s nostalgickou príchuťou 70-tých rokov.

Symfonická predohra Am Juengsten Tage sa na začiatok dosky hodí a nasleduje On The Air s parádnymi melodickými vychytávkami. Plynulosť pri prechádzaní z jednej melódie do druhej je znakom profesionality tohto skúseného skladateľa. The Sentinel by sa mohla dobre vynímať aj na albume kapely Kansas. Začiatok s akustickou gitarou a precíteným spevom sa neskôr zmení na príjemný pocitový prog-rock. Klávesové plochy sú jasne identické s jeho tvorbou v Kansas. Akusticky ladená skladba The Navigator je krásne odspievaná, zato No More Time For Love je už južanská vec s bluesovým feelingom a dobre premyslenou inštrumentálnou medzihrou. Medzi kvalitné skladby patrí určite Song Du Jour kvôli podareným nápadom a silnej melodike. Drsnejšia rockerina v Red Money je podľa môjho názoru jasne inšpirovaná Jimim Hendrixom. Skvelá je aj Handsight s krásnou lyrickou témou a dobrou inštrumentáciou. Stredná časť je podaná trochu pochmúrne a končí to šamanským bubeníckym sólom.

Pomalšia The Man With An Iron Heart obsahuje tiež blues-rock s pekne vypätým vokálom. Druhá polovica je zase viac v znamení symfonického prog-rocku s výborným gitarovým sólom. Oddychová inštrumentálka As It Should Be je svojim vyznením celkom nekonfliktná a je založená hlavne na klávesových motívoch. Akustická balada At Every Turn má v refréne orchestrálny podtón. Dvanásta v poradí Safe Alone znie už tradičnejšie s optimisticky ladenou hudbou a melódiou. Zaujímavá je Cold Grey Morning, ktorú pôvodne nahrali Kansas na album Freaks Of Nature. Táto verzia je veľmi dobre spracovaná a ešte lepšie odspievaná. Album zakončuje veľkolepá orchestrálna kompozícia The Dragon. Vysoké chorály sprievodných speváčok dopĺňajú mužský teatrálno-melodický spev. Druhá polovica je už v krásnom súzvuku symfonického prog-rocku s výborným gitarovým sólom.

Napriek štýlovej rozmanitosti drží album prekvapivo pokope. Je síce dosť dlhý, ale dá sa počúvať v pohode od začiatku až do konca. Považujem dosku Collector’s Sedition Volume 1 za najlepšiu od Kerryho Livgrena spolu s vynikajúcou Art Of The State.
reagovat

zdenek2512 @ 25.05.2013 15:11:12
Ahoj Slavo, skupinu Kansas znám pouze podle názvu a vím o nich, že používali na svých deskách housle. Jejich hudba byla označovaná jako AOR spolu s kapelama Styx a Boston. Sólovou tvorbu kytaristy vůbec neznám, ale dle Tvé tradičně skvělé recenze jsem si pustil ukázku na YT a budu muset tu neznalost změnit na minimálně poslech :-)

alienshore @ 25.05.2013 15:58:26
Ahoj Zdeňku, pokiaľ Kansas nepoznáš tak tebe ako priaznivcovi náročnejšej hudby odporúčam hlavne dielo Leftoverture, na tú dobu je to dosť umelecká záležitosť .... v 80-tých rokoch sa Kansas začali približovať k AOR s tým súhlasím, čo sa týka sólovej kariéry Kerryho Livgrena tak tie dva albumy čo spomínam v recenzii sú podľa môjho skromného názoru najlepšie hlavne čo sa týka celkovej kvality ... a prajem teda príjemné chvíle pri počúvaní mojich obľúbencov Kansas a Kerryho :-) ...

zdenek2512 @ 25.05.2013 16:11:42
Ahoj Slavo, díky za tipy. O jednom kamarádovi vím, že Kansas má komplet. Před lety mi to říkal. Takže stačí zajít a určitě mi CD půjčí. :-)