Nil - Quarante Jours Sur Le Sinaï (2003)

Francúzi boli od nepamäti prívržencami umenia a kultúry. Už len samotná klasická hudba bola v tejto krajine v neustálej vývojovej fáze a mená ako Claude Debussy, Erik Satie alebo Maurice Ravel iste nie sú cudzie fanúšikom hudby ako takej. Mám pocit, že kapely ako Magma a Art Zoyd poznačili francúzsku scénu mimoriadne silným odkazom a v tejto experimentálnej línii sa pokračuje aj v ďalších rokoch. Skupiny ako Priam, Taal alebo aj Nil jasne dokazujú opodstatnenosť tohto smeru pričom si zachovávajú status vysokej hráčskej integrity. Hlavnými persónami v Nil sú bratia David a Samuel Maurinovci, ktorí určujú hudobné smerovanie a majstrovsky ovládajú svoje nástroje. Tento album je však skupinovým dielom a veľmi dobre tu zapasovala účasť speváčky s vysokým hlasom Roselyn Berthetovej. Pre fanúšikov experimentálneho progresívneho rocku typu King Crimson alebo Anglagard je francúzsky Nil iste zaujímavým typom.

Quarante Jours Sur Le Sinaï je rozdelený na dve časti Acte I a Acte II pričom sa jedná o koncepčné dielo pojednávajúce o starovekom Egypte. Úvodná predohra je zložená z harfy a čela, čo silne pripomína klasickú hudbu. Nasleduje inštrumentálna záležitosť Atlantis s výbornými štruktúrovanými gitarami a skvelou basou. Temnejšie prelúdiá iste pripomenú napr. King Crimson. Francúzsky jazyk znie nadpozemsky a neskutočne žensky od Roselyn Berthetovej. V ďalších sekvenciách sa striedajú úplne jemné plochy s drsnejšími a náročnejšími výpadmi. Práve toto dynamické prelievanie nálad, rytmov a motívov udržuje poslucháča stále v pozornosti. Nechýbajú ani jazzové finesy alebo aj symfonické plochy, ktoré vychádzajú z klávesov. Občas sa aj pritvrdí a gitara zahrá výborné rytmické figúry. Celé toto dielo pôsobí na oko chladným dojmom, ale v podstate ide o veľmi premyslenú a dlhú kompozíciu na ktorej Nil ukázali v plnej kráse svoj talent. Samozrejme nejde o lásku na prvý pohľad, chce to trochu času na spoznávanie. Nie je to však natoľko náročná nahrávka, aby sa nedala uchopiť. Ten kto má rád otvorenosť v hudbe si príde na svoje. V štvorminútovej skladbe Epilog predvedie gitarista David Maurin svoje šikovné prsty a odohrá krásne sférické sólo s klávesovým sprievodom. Jeho gitara dokáže zaujímavo vyjadrovať emócie v elektrickom alebo aj akustickom podaní. Rytmická sekcia Maurin-Niebel zaslúži tiež pochvalu za tvorivý a nápaditý vklad do tejto muziky.

Toto dielo je v podstate viac inštrumentálne a jednotlivé vokály slúžia nielen na spestrenie, ale dotvárajú celkový charakter tejto nahrávky. Zaujmú tu samozrejme veľmi kvalitné aranžmány a osobitý prístup ku komponovaniu jednotlivých pasáží. Album ponúka kreatívny pohľad na progresívny rock a ja na oplátku dávam plných päť hviezdičiek. Za zmienku stoja aj ich postranné projekty Syrinx a Thork. Syrinx je niečo ako King Crimson s akustickou gitarou a boli v nej zainteresovaní obaja bratia Maurinovci aj s klávesákom Benjaminom Croizym, samozrejme s bicími nástrojmi istého Philippe Maulleta. Thork je pre zmenu mix nekonvenčného progresívneho rocku s občasnými folkovými vplyvmi a účinkoval v nej Samuel Maurin. Obe tieto skupiny vrelo odporúčam.
reagovat

Mayak @ 26.05.2013 14:01:36
...oba albumy NIL, ale aj oba albumy inštrumentálnych Syrinx sú skutočné perly , najmä pre tých, ktorí sa nechcú len notoricky rochniť v britskom neoprogu, sympho progu a jeho derivátoch. Títo Francúzi sú naozaj invenční a podporím tu Slava ...