Vital Tech Tones - Vital Tech Tones (1998)

Trojica extra-ligových muzikantov Henderson, Smith a Wooten nepatria vôbec k neznámym pojmom. Scott Henderson si urobil meno v kapelách ako Chick Corea Electric Band alebo Tribal Tech. Bubenícky kolega Steve Smith zase v Journey a vo svojej vlastnej bande Vital Information. Victor Wooten je známy ako basák pomerne ambicióznej jazz/fusion kapely Bela Fleck And The Flecktones a zároveň patrí podľa mňa na úplný vrchol basového štýlu zvaný slap. Prvé spoločné dielo z roku 1998 prinieslo výdatnú porciu improvizovaného jazz-rocku a fusion. Scott Henderson sa predvádza viac v rockovom štýle, no jeho náročné hranie zachádza samozrejme oveľa ďalej. Priestor na svoje kreácie tu má každý a navyše je to poslucháčsky vďačný album, pretože nie je vytvorený na úkor hudby.

Prvá pecka Crash Course v určitých úsekoch pekne rockuje a zároveň srší z nej kopec energie vďaka voľnému tempu a otvorenej hre. Funkovo znejúca Snake Soda prinesie aj zopár Wootenových pyrotechnických sól a počas celej skladby sa vznáša optimistická nálada. Henderson si priniesol so sebou aj vlastnú kompozíciu z obdobia Tribal Tech, konkrétne Dr. Hee a dal jej blues-rockový šmrnc v celkom hustom rytme. V Everglades sa opäť ozývajú groove spodky Victora Wootena a Hendersonove sóla v mierne ležérnejšom a melodickejšom duchu. Steve Smith otvára improvizačnú skladbu Two For One svojim typickým bubeníckym sólom a nahradzuje ho neskôr aj Victor Wooten. Všetko preruší funkový rytmus a tentoraz k tomu vôbec nepotrebujú Scotta Hendersona.

Všetko si ale vynahradí v King Twang, kde gitary naberajú na ostrosti a má to miestami takmer až metalový ťah. The Captors je už oveľa pokojnejší kúsok, ale má temnejšie vyznenie vďaka atmosférickým gitarám v štýle Allana Holdswortha. V polovici skladby nastupuje rytmika a Henderson sa púšťa do neforemných a disharmonických sól. Cover verzia Coltraneovej Giant Steps dopadla na výbornú a okrem be-bopu tu počuť aj modernejšie hudobné vibrácie. Poslednú rockovú nálož Lie Detector prezentuje hlavne Henderson so svojou divokou gitarou. Smith a Wooten hrajú viac priamočiarejšie a zároveň veľmi technicky.

Napriek silnému improvizačnému charakteru celej nahrávky sa to nerúti do profesorsky chladného muzicírovania. Je tu totižto počuť aj dosť melodických vychytávok a určitého stupňa hráčskeho umenia. Henderson dal albumu rockovejšiu tvár a určite sa to bude pozdávať priaznivcom kapely Tribal Tech, a náročne poňatého fusion. Okrem iného tu cítiť aj bezprostrednú radosť z hrania a tento pozitívny aspekt sa pretavil do pekného hudobného predstavenia troch nespútaných osobností.
reagovat

ackerman17 @ 22.07.2014 14:27:47
Špičkové album tří špičkových muzikantů, víc netřeba dodávat.