Vital Tech Tones - VTT2 (2000)

Druhé pokračovanie projektu Vital Tech Tones pod názvom VTT2 je podobné ako u prvého počinu. Keďže sú už dajme tomu viac zohratí a strávili spolu istý čas, tak je tu aj prítomný prvok väčšej kompozičnej prepracovanosti. Pomer improvizácie a skutočného skladania je zhruba pol na pol, pretože jedno bez druhého by nedalo dokopy album tohto typu. Nechýbajú samozrejme gitarové ingrediencie v štýle Jimiho Hendrixa a hlavne Jeffa Becka. Keď sa k tomu pripočítajú hyperaktívne bicie a groove basa, tak tu máme dočinenia s absolútnymi bláznami. S komplikovanými postupmi nemajú títo páni žiadne problémy, čiže ich hudba nemusí byť práve najprívetivejšia na počúvanie. Vital Tech Tones však nie je komerčný produkt a presne tak treba k nemu aj pristupovať.

Na úvod vás privíta Wootenov basový pozdrav VTT, kde predstaví skoro-spevom celú kapelu v slapovom groove rytme. Po nej sa hneď prechádza na svižnú fusion nakladačku SubZero, kde sa Henderson celkom nápadito hrá s akordmi a rozťahanými sólami. Smith štartuje improvizačnú skladbu The Litigants a prevažná časť patrí viac rytmickej sekcii než gitare. Puhtainin' Tuh je pocitovo síce niekde inde, ale opäť v nej prevláda niečo ako pomalší a mysteriózne znejúci jam-session. Spoločná skladba Smitha a Wootena s názvom Drums Stop, No Good sa zaobišla bez gitary a je to skôr jemnejší dialóg dvoch nástrojov. Henderson nahodí v Catch Me If U Can bluesovú nôtu v rýchlejšom tempe a samozrejme je tu aj element výstredného fusion.

To čo ale stvára Wooten pri Nairobe Express sa musí počuť. Neuveriteľne prešpekulovaný rytmický spodok krásne dotvára zvláštnu a pri tom hodne dynamickú atmosféru. Snáď asi najkrajší song je určite Who Knew?, kde sa nachádza čarovná melódia obalená do poctivých aranžmánov. Time Tunnel patrí hlavne Hendersonovej gitare a jeho ostrému tónu, koniec je pre zmenu prekvapujúco vtipný. Posledný a najdlhší track Chakmool-Ti prináša kopec komplikovaných gitarových sól a vyhrávok. Nechýba im však nápaditosť a pochvala smeruje aj k úspornejšej, ale zato veľmi premakanej rytmike. Veľmi pekné sólo si tu strihne aj Victor Wooten.

Obidve štúdiové albumy vznikali vo veľmi rýchlom a hektickom tempe. To aj je dôvod prečo znejú tak ako znejú. Ako priznal sám Scott Henderson je extrémne ťažké písať hudbu pod tlakom. Na to aké boli okolnosti sú obidve dosky priam strhujúce. Povráva sa, že Henderson nahral takmer všetky svoje party na VTT2 hneď na prvý krát, s tým že lepšie by to už nedal. Opakom bol perfekcionista Victor Wooten, ktorý opätovne nahrával svoje basy aj 30-40 krát, len aby zneli čo najlepšie. Jeho hre však nechýba humor, cit a neuveriteľná technická zručnosť. Druhé pokračovanie Vital Tech Tones je pre mňa viac ucelenejšie než debut. Pri počúvaní týchto desiatich skladieb mám pocit, že všetci traja museli v štúdiu vypľuť asi dušu. Dávam maximum, pretože toto je pre mňa fusion bez akýchkoľvek zábran a bariér.
reagovat