Exivious - Liminal (2013)

Na tento album som sa celkom tešil a veruže nesklamal. Debutový počin z roku 2009 bol vcelku vydarený, no čosi mi na ňom chýbalo. Exivious pracovali na Liminal takmer tri roky a výsledok teda stojí za to. Jednoznačne postúpili o jeden level vyššie a ich hudba nadobudla viac dynamiky, melódií a epickosti. Vťahuje to viac do deja komplikovaných rytmických štruktúr a občas zrazu vybehne spoza rohu nejaká zaujímavá harmónia. Oceňujem, že vsadili viac na formu a nevkĺzli do bezduchého muzicírovania. Kruidenier a Zielhorst boli kedysi členmi aj americkej fusion/metalovej kapely Cynic. Mal som možnosť ich vidieť naživo a môžem povedať, že obaja sú skutočne majstri svojich nástrojov. Exivious neutekajú štýlovo ďaleko od Cynic, ale na Liminal nachádzajú svoju identitu a pevnejšiu pôdu pod nohami.
Inštrumentálny progresívny metal s výraznými prvkami fusion nemusí voňať každému, ale títo Holanďania to vedia spracovať celkom atraktívnym spôsobom. Produkcia vytvorila kvalitný a hrejivý zvuk, takže žiadny chlad a temnota sa nekoná. Je počuť, že sa s tým dostatočne pohrali a rovnako aj s aranžmánmi. Priestor predviesť svoje schopnosti tu má každý, no hlavné myšlienky prezentujú najviac gitary. Technicky náročné vyhrávky a rôzne finesy majú konkrétny tvar a zároveň je zaujímavé sledovať neuchopiteľnú abstraktnosť spojenú s emocionalitou. To je zásadná črta albumu Liminal a práve vďaka tomu sa oplatí venovať mu pozornosť.
Neustále sa valiace nepravidelné tempá v úvodnej Entrust vyvrcholia nádhernými sólami v duchu Allana Holdswortha. Nepokojné dynamické kusy One's Glow a Deeply Woven nešetria akordmi a pohotovo v každej sekunde reagujú na dané témy energické bicie. Výpravné a pritom hudobne jemnejšie Alphaform a Movement vyvažujú celkový dojem. Triguna je pre zmenu asi najťažšia skladba albumu. Za vrchol však považujem posledné dva kompozície Open a Immanent. Open obsahuje úplne nádherné sóla a motívy, ktoré svojou melodickou stavbou dokonale prekvapia. Immanent je tiež veľmi nápaditá a najviac asi poteší bombastický dvojkopákový koniec.
Sloboda prejavu je v hudbe veľmi dôležitá vec. Album Liminal je vizitkou nezakomplexovanosti voľne zmýšľajúcich muzikantov. Iste, je to určené pre menšinovú skupinu poslucháčov, ale o to viac poteší jeho hudobná otvorenosť a prirodzenosť. Pre fanúšikov inštrumentálneho prog/fusion povinná jazda.
reagovat