Hasse Fröberg & Musical Companion - Future Past (2010)

Hasse Fröberg nie je samozrejme neznáma persóna a do sŕdc progresívnych poslucháčov sa zapísal hlavne ako riadny člen a spevák švédskych The Flower Kings. Jeho emocionálny hlas jednoznačne obohatil ich nahrávky a bolo asi len otázkou času kedy nahrá niečo vlastné. Pre istotu dal svojmu projektu pseudonym Hasse Fröberg & Musical Companion, znie to lepšie a skutočnosť je taká že duch kapely je tu naozaj prítomný. Debutový album Future Past je prekvapivo nápadité dielo, teda na to že je to len prvý sólový pokus Hasse Fröberga. Keďže je to ale skúsený a talentovaný muzikant po každej stránke, tak to na druhej strane až také prekvapivé reakcie nemusí vyvolávať. Odkiaľ ale vzal tak pôsobivé melódie naozaj netuším, ale o to krajšie sa to počúva. Fröberg si niečo vypožičal od domovských The Flower Kings, mám na mysli retro/progresívny-rock a okorenil to veľmi pekným spôsobom melodickým rockom. Z toho vznikol album, ktorý je v podstate celkom prístupný a zároveň vyvoláva nutkanie si ho častejšie pripomínať.

Sounds From The Empire je jednoducho predohra vytvorená z rôznych zvukov. Epická bomba Fallen Empire zahreje neskutočným refrénom a popritom si užijete kopec krásnych hammond orgánov. Všetko sa dávkuje pomaly a veľmi cielene až do veľkého finále. Song For July je venovaná komu inému ako ženám, letná melódia a nekomplikovaná štruktúra s akustickými gitarami si udržuje úroveň oproti rádiovým skladbám pre masy. Po nej sa hlási ďalší epický kus Piece Of The Sky a najviac sa mi na nej páči skvostne znejúca inštrumentálna výplň. Čarovne melodická I Wouldn't Change a Thing si berie toho dosť z AOR až na to, že je trochu pridlhá na tento štýl za čo môže opäť vkusne zvolená inštrumentácia. Pre zmenu hard-rocková Above pripomenie časy Wishbone Ash alebo aj Deep Purple v zaujímavom premostení pomalých a rýchlejších pasáži. O to viac prekvapí klavírne a gitarové sólo v mierne jazzovom duchu. Everyday si opäť vykračuje v AOR a Fröberg len potvrdzuje, že vie tvoriť kvalitné melódie. Tlačiť na pílu sa začne pri hard-rockovo ladenej The Ultimate Thrill, no pripadá mi ako najmenej nápaditá. Posledná a teda aj patrične dlhá kompozícia Only My Blood znie spočiatku zvláštne pri striedaní Hasseho vysokých vokálov a následných hard-rockových liniek. Celkom dobre padne zmena smerom k jazz-rocku v podobe pomalšej rytmiky a gitarových sól.

Ako mínus tu vidím štýlovú nejednotnosť materiálu a celkovú časovú dĺžku, pri jej rozumnom skosení by určite stúpla aj kvalita albumu. Nie je to však nič také čo by bránilo sa s týmto hudobným dielom dôkladne oboznámiť. Podstatné je ale to, že z toho cítiť radosť z hudby a nadšenie. Navyše máme tu dočinenia so skutočne skvelým spevákom a jeho nemenej talentovanou bandou muzikantov. Pri Future Past sa taktiež dá zaspomínať na roky 70-té a ponúkne vám okrem iného aj špičkové hudobné výkony s výdatnou porciou melódií.
reagovat

martin69 @ 15.01.2014 19:16:00
Album mám doma. Vše podstatné je napsáno. Nemám nic, čím bych vyčerpávající recenzi obohatil. Pěkné počtení. Slavo, díky!

alienshore @ 15.01.2014 20:17:27
Ahoj Martin!. Nemáš zač a skutočne ma teší, že máš túto kapelu vo svojej zbierke :-).