Chill On The Sun - Bytosti (2008)

Ubehol dlhší čas kým prišiel na trh druhý album Bytosti od slovenskej skupiny Chill On The Sun. Určite boli za tým aj problémy s hľadaním vydavateľa, pretože na Slovensku je zopár major-labelov, ktoré určujú čo je dobré a čo nie. A tak sa musia mladé a talentované rockové kapely zmieriť s tým, že budú za vyvrheľov a bez akejkoľvek podpory. To je prípad aj tohto CD a najväčší vtip je v tom, že kvalitou prekoná aj tie najznámejšie produkty domácej rockovej scény svojej doby ľavou zadnou. V čom je teda problém, že takáto hudba si nedokáže nájsť širšie publikum? Treba sa spýtať samozvaných odborníkov na hudbu, ktorí sedia na popredných funkciách vo vydavateľstvách a ďalšou osobitnou kapitolou sú rádia, ktoré presvedčujú ľudí o tom, že čo je to vlastne dobrá muzička. Nuž je to začarovaný kruh a tento trend sa deje pomaly všade.

Barbora Koláriková už v zostave nefiguruje a jej spev citeľne chýba. Tým pádom sa tvorba posunula výrazovo trochu inde. Pribudlo zopár modernejších zvukov, ale vo svojej podstate je to stále rock s miernou inšpiráciou Pink Floyd. Vokál má na starosti už výlučne Anton Hájiček a postaral sa taktiež o texty, ktoré mi pripadajú oproti debutu o čosi osobnejšie. Za sebou však má stále výborných hudobníkov ako napr. gitarista Roman Mečiar, klávesák Marek Škvarenina a rytmické duo Laban-Leškovský. Harmónia tónov je najsilnejšou stránkou Chill On The Sun a to sa týka vokálov a aj samotnej inštrumentácie.

Úvodná Sa Turn evokuje textom aj zvukom vesmír, skladba je typickým rockovým kúskom s alternatívnym oparom. Na zasnených melodických motívoch stavia Hnev a napriek názvu je všade vôkol samá harmónia. V podobných intenciách sa pohybuje aj Večerné Svetlo s podporou pekných akustických gitár a elektrickej slide gitary. Skladbičku Častokrát označím ako najslabšiu hlavne kvôli refrénu, v ktorom Hájiček prechádza z falzetu do plného hlasu a jednoducho mi to tam nesedí. Prichádza však Fajka a tá sa už vydarila tak, že patrí pre zmenu medzi tie najlepšie. Hájiček prekvapivo zdrsní spev a krásne pritlačí do orgánu aj talentovaný Marek Škvarenina. Od tohto momentu plynie album tým správnym smerom a potvrdzuje to aj nasledujúca vec 9 s floydovským cítením. Marek Škvarenina a Roman Mečiar sú excelentní muzikanti, čo nakoniec dokazujú aj v tejto piesni. Cesta & Pole je pre mňa vrchol albumu, spanilá melódia je tak očarujúca, že hltám každý jeden tón a gitara odpáli ako bonus ďalšie krásne gilmourovské sólo. Túto úroveň udržujú aj Ustalené Dráhy s tajuplnými melódiami a opäť textom o vesmíre. Posledná Prázdno má očistné účinky vďaka nádherným zvukovým plochám a skvostným gitarám.

Chill On The Sun napriek nepriaznivej situácii nesklamali a dôstojne nadviazali na svoju tvorbu. Samozrejme debut neprekonali, ale stále je to album hodný posluchu. Skutočne si prajem, aby na Slovensku bolo takýchto hudobných skupín čo najviac a s radosťou budem o nich písať a propagovať ich. Bytosti si v každom prípade zaslúžia štyri plné hviezdičky.
reagovat

Mayak @ 02.02.2014 10:40:48
...fajn recka a album je opäť vrámci možností našej scény skutočne invenčný ...príjemná záležitosť...