Chill On The Sun - Polo My (2012)
1. Vernisáž (04:41)
2. Ornament (03:17)
3. Vodorovno (04:30)
4. Platany (07:00)
5. Baroque sex (06:23)
6. Zakázané mesto (05:39)
7. Sekvoje (09:08)
8. Oficiálna návšteva španielskeho kráľa na slávnostnom otvorení sezóny v botanickej záhrade (04:40)
9. Malá výťahová hudba (04:02)
10. Stratosféra (08:49)
11. Eukalypty (08:38)
Celkový čas: 66:47
Obsazení:
Anton Hájiček - akustická gitara, spev
Vladislav Leškovský - bicie
Marek Škvarenina - klávesy
Snáď ani len vo sne by ma nenapadlo, že Chill On The Sun takto prehodia výhybku. Po dvoch rockovo ladených albumoch sa rozhodli nahrať čosi úplne odlišné a keď mám pravdu povedať, tak zatiaľ som nič podobné nepočul na slovenskej hudobnej scéne. Niežeby sa jednalo o niečo neslýchané, ale oceňujem odvahu s akou títo muzikanti pristupujú k hudbe. Chill On The Sun sa scvrkli na trio a na základe tohto stvorili aj netypickú kolekciu 11-tich skladieb s názvom Polo My. Anton Hájiček sa venuje výlučne akustickej gitare a spevu. Marek Škvarenina obsluhuje samozrejme klávesové nástroje a využíva pritom rôzne zaujímavé zvuky. Práve Marek spája pomyselnou niťou všetky skladby a dáva celému albumu jedinečnosť a veľmi dômyselný charakter. Rytmická a perkusívna zložka od Vlada Leškovského je cielene dynamická a vždy v pravom momente ukáže svoju silu.
Element prírody, ktorý vidieť aj na prednej obálke sa odrazil aj v celkovej koncepcii tohto diela. Spojenie človeka, prírody a hudby sa stalo hlavnou tvorivou náplňou Chill On The Sun a aj nahrávanie albumu prebehlo v enviromentálnej oblasti Zaježová. Znie to takmer ako živá nahrávka a ako sami priznali použili pritom minimum dohrávok. Stále je tu však prítomný pink-floydovský sound, čo znamená že Chill On The Sun vyvíjajú svoj štýl smerom k menej konvenčným formám. Dalo by sa to celé nazvať ako akustický rock s prímesou new-age. Hudba je ale veľmi obrazotvorná a Chill On The Sun propagovali tento album naživo aj s video projekciou, aby prehĺbilo emocionálny zážitok. Opäť musím vyzdvihnúť inštrumentáciu, pretože nezachádza do akejsi intelektuálnej banality, ale dokáže primerane zvýrazniť aj rockové ostrie.
Vernisáž je vstupnou bránou do sveta umeleckých duší za sprievodu klavíra, ráznej rytmiky a prekvapivo skresleného vokálu. Melodické kúsky ako Ornament a Vodorovno sa počúvajú samé a určite sa nemusíte namáhať s pochopením ich odkazu. Inštrumentálka Platany zaujímavo spája orientálne motívy a pink-floydovské plochy, veľmi príjemná takmer až relaxačná záležitosť. Sofistikovaná zvukomaľba Baroque Sex nezaprie ich hlavnú inšpiráciu, ale má skutočne krásne melodické linky a rytmické tempo. Marek Škvarenina skvelo pracuje s harmóniami a na konci sa objaví aj klavírne sólo. Klávesy a orgán podfarbujú ďalšiu nádheru Zakázané Mesto a tu už musím len konštatovať a podtrhnúť ohromný interpretačný talent tejto trojice, koniec skladby okrášli saxofónové sólo. V poradí druhá inštrumentálka Sekvoje je postavená na neustále sa točiacej gitarovej vyhrávke a Marek do nej postupne vkladá klavírne sóla. Oficiálna návšteva španielskeho kráľa prebehla bez najmenších problémov v intenzívnom a temperamentnom duchu. Malá Výťahová Hudba je presným opakom a opäť zjemní povahu albumu. Éterická Stratosféra sa pomalým krokom blíži k avantgardnému zhluku, ale nakoniec sa to ustáli Marekovým klavírom. Koniec patrí tretej inštrumentálke Eukalypty s ozvenami austrálskej domorodej kultúry. Orgán potemnelým spôsobom víri hladinu a po chvíli sa pridá aj rytmika k vytvoreniu podmanivej art-rockovej atmosféry.
Chill On The Sun sa nepriklonili k prehnaným ambíciám a ani k umeleckému pátosu, ktorý by selektoval poslucháčov na inteligentov a neinteligentov. Naopak snažia sa byť otvorení a dostatočne zrozumiteľní. Je to predovšetkým vyjadrenie ich postoja k hudbe a použili pritom dostatočné množstvo náladotvorných emócií na udržanie pozornosti. Chill On The Sun na tomto albume stavajú hlavne na atmosfére a inštrumentálne schopnosti im slúžia ako prostriedok. Anton Hájiček zlepšil svoj spevácky prejav a toto je evidentne poloha, ktorá mu sedí. Koloratúry, ktoré vychádzajú z klávesov, orgánu či klavíru sú skutočne fascinujúce. Dielo Polo My vnímam ako ďalšiu perlu na slovenskej hudobnej scéne a poďakovanie smeruje aj k vydavateľstvu Hevhetia, ktoré už pekných pár rokov zásobuje slovenských poslucháčov takýmito skvostami. Som zvedavý s čím prídu Chill On The Sun nabudúce, ale verím tomu že to bude opäť ďalší interesantný počin. Hodnotenie 4,5 hviezdičiek.
reagovat
Mayak @ 02.02.2014 13:05:01
...díky, Slavo, aj tento album má čarovnú a istým spôsobom psychedelickú atmosféru. Skutočne je smutné, že o takýchto albumoch ľudia v mikrosvete Slovenska (ale aj Čiech)vôbec nevedia a venujú svoj čas (aj ten pasívny) prijímaniu "produkcie" z hlúpo orientovaných komerčných rádií ...
Kto má v Čechách rád trebárs kapelku ZRNÍ, mal by dať šancu aj tejto kapele/albumu, bude iste veľmi milo prekvapený ...
alienshore @ 02.02.2014 14:19:33
nie je zač Miro, práve preto o nich píšem aby slovenský poslucháči venovali tejto kapele zaslúženú pozornosť, pretože toto ja považujem za kvalitnú hudbu na našej domácej hudobnej scéne ...
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x