Difference, The - Anthony The Virgin And All The Misconceptions He Used To Listen To (2013)
1. Intro (02:39)
2. Miracle (06:40)
3. Cunty Waltz (03:11)
4. Eddie (06:56)
5. Inspiration (03:43)
6. Hommage a L. Brower (05:17)
7. Oh My Dear (09:49)
8. The Difference (06:02)
9. Suita part I. (06:26)
10. Suita part II. (04:48)
11. Suita part III. (12:32)
12. Suita part IV. (01:11)
13. Suita part V. (07:04)
Total Time: 76:18
Obsazení:
Dominik Vladulovič - lead vocals, guitar
Roman Krajčí - vocals, guitar
Peter Duchoň - vocals, bass guitar
Peter Brnický - drums
O slovenskej kapele (presnejšie Liptovský Mikuláš) The Difference toho veľa neviem, teda až na to že je to mladá začínajúca partia hudobníkov ovplyvnená hudbou 60-tých a 70-tých rokov. V dnešnej dobe sa veľmi ťažko rodí alternatívne ladený album a hlavne ak je nahrávaný na vlastné náklady, čo je aj tento prípad. Sympatické je, že inklinujú k progresívnemu rocku a dávajú tomu svoj mladícky entuziazmus. Čo ma však zaráža je jeho celková dĺžka, ktorá vyslovene až kole oči. S takouto plochou majú čo robiť aj ťažkí profesionáli, aby naplnili album dostatočným množstvom nosných nápadov. Je to ako zjesť štvorposchodovú svadobnú tortu na jeden hlt. Evidentne si s tým ale nelámu hlavu a hrajú tak ako im príde pod ruky. Plusom je celkom pekný a jednoduchý obal, ktorý môže zaujať eventuálneho kupca. No s jeho obsahom je to už horšie. Album je rozdelený na dve časti ak sa to dá tak povedať. Tou prvou sú spievané skladby a tú druhú tvorí päťdielna inštrumentálna suita.
Začnem teda tou prvou časťou. Na môj vkus chlapci príliš veľa hrajú a niekedy je to dosť o ničom. Lepšie nápady striedajú tie horšie a celková štruktúra skladieb tým trpí. Zdravú drzosť a ambície musí mať v sebe každý muzikant, ináč to bez toho nejde. Netreba si to však mýliť s ľahkomyseľnosťou hraničiacu až s nezodpovednosťou. Mám na mysli hlavne to, že niektoré piesne mohli dopadnúť úplne ináč držiac sa pravidla - menej býva viac. Dobrým príkladom je Miracle s úplne zbytočným pidlikaním na gitarách. Ďalšia v poradí Cunty Waltz má slušný energický ťah, ale to spektrum nápadov mi pripadá dosť nevyrovnané. Oveľa lepšia je Eddie s jednoduchším, ale zato oveľa účinnejším hudobným podkladom a melódiou, až mi je divné prečo sa nevybrali práve týmto smerom na celej ploche albumu. Punková pojašenosť sa v skladbe Inspiration celkom zaujímavo skrížila s progresívnym rockom. Inštrumentálka Hommage a L. Brower je už ale poriadna porcia nudy a neustáleho monotónneho rytmu, ktorý preruší spomalenie so sólom. Na moje veľké prekvapenie však prichádza jednoznačne najlepší song Oh My Dear a tu už si dali záležať. Dokonca tu počuť aj nejaký ten vlastný štýl, ktorým by sa mohli uberať v budúcnosti. Počas celej dĺžky sa vyvíja pekná melodická linka a príjemné gitarové sóla. The Difference je akože psychedelický trip, na ktorom sa vyfajčí kopec jointu, lenže ja nemám chuť si pri nej zapáliť ani len voňavú sviečku.
Nasleduje druhá časť albumu. Prísť s polhodinovou inštrumentálnou suitou je teda už fakt odvážnym artistickým kúskom, pri ktorom sa dá polámať aj chrbtica. Na podiv úvodná skladba s označením Suita Part I nie je vôbec zlá. Náročnejšie gitarové stupnice majú takmer až jazz-rockový smer, len mi tam akosi chýba harmonická čistota. Suita Part II je ešte lepšia vďaka pomalému jazzovému tempu aj oddychovému charakteru. Suita číslo III má skvelý začiatok, ale potom nasleduje dookola točiaci sa riff a psychedelické sóla, ktoré opäť ubíjajú. Dokonca tam vopchali aj nejakú známu odrhovačku, na ktorej názov si už nespomeniem. Kratučká Suita Part IV je lepšia než celý predošlý 12-minútový maratón. Prekvapivo to na konci vylepší posledná dynamická Suita Part V s melodickými gitarami.
The Difference si na seba naložili poriadne bremeno. Ak by bol tento album osekaný na stráviteľných 50-55 minút, bolo by to už o čomsi inom. Vadia mi aj nedomyslené gitarové harmónie a taktiež miestami nie veľmi presvedčivý vokál. Chyby tu jednoznačne sú a myslím, že to vedia aj členovia The Difference. Potenciál to však má a mám pocit, že v nich drieme čosi zaujímavé čo môže nesmierne obohatiť našu domácu scénu. Prvý album s dlhočizným názvom je nevyrovnaný a veľmi rozťahaný. Stráca na body predovšetkým nezmyselnými vyhrávkami, ktoré úplne kazia dojem. Ťažko sa mi hodnotí takáto nahrávka. Sú tu aj plusy aj mínusy, priestor na zlepšovanie tu určite je. Som však zvedavý s čím prídu nabudúce a dúfam teda, že sa z nich nestane časom ďalšia komerčná karikatúra. Pri rozumnej časovej dĺžke by to bolo možno aj za štyri hviezdičky, ale keďže tomu tak nie je, tak použijem druhú odmocninu. Reálne im však dávam 2,5 hviezdičiek.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x