Cynic - Kindly Bent To Free Us (2014)

Aktivita americkej kapely Cynic sa datuje už od roku 1988 a tak nečudo, že sú dnes ospevovaní ako vizionári počiatočnej éry death metalu. Debut z roku 1993 s názvom Focus je akýmsi míľnikom vo vývoji death metalu a fusion, ktorý mal neskôr za následok expanziu skupín ktoré sa hlásili k tomuto dielu a začali podobným spôsobom rozširovať neobmedzené hranice metalovej alebo aj rockovej hudby. Ich návrat na scénu v roku 2008 prišiel vo veľkom štýle a album Traced In Air bol opäť mimoriadne kvalitným počinom. Hudba Cynic sa ťažšie zaraďuje, pretože Paul Masvidal neokliešťuje tvorbu do úzko vymedzených mantinelov, ale necháva tomu voľný a prirodzený priebeh. Pre klasických metalových fanúšikov je Cynic príliš komplikovaný a tak ich teda vyhľadávajú skôr vyznávači progresivity. V poradí len tretí štúdiový album Kindly Bent To Free Us tiež nie je ľahkým sústom a Cynic takmer úplne opustili svoju death metalovú minulosť. Zostávajúce trio Masvidal, Reinert a Malone boli vždy jadrom tejto kapely a ich hudobná kreativita nestratila ani po rokoch nič zo svojej osobitosti. Preto ak si vypočujete album Kindly Bent To Free Us, tak si ich určite nepomýlite so žiadnou inou kapelou.

Dôležitým prvkom tejto nahrávky je kompozične jednoliaty materiál, taktiež aj vynikajúci zvuk a vyrovnaný pomer medzi nástrojmi. Basová gitara Seana Malonea sa nedá prehliadnuť a je to priam balzám na dušu počuť tak výrazné basové linky, ktoré sú rovnocennou súčasťou hudby. V dnešnej dobe, kde basa má pomerne často bezvýznamnú úlohu je to ako závan čerstvého vetra. Paul Masvidal nezaprel svoj obdiv k The Beatles a tentoraz je to až očividné, čo zase nepovažujem za nejakú zásadnú chybu alebo nedostatok. Popri týchto košatých melódiách však trojica stvára doslova psie kusy, mám samozrejme na mysli ich inštrumentálne schopnosti. To ale nie je žiadna novinka, pretože každý ich album bol obdarený náročnými a zároveň tvorivými aranžmánmi. Na jednej strane je hudba stále "cynicovská", ale na tej druhej je jasne cítiť že chlapci skúšajú nové možnosti a neobzerajú sa príliš späť. Preto beriem tento album aj ako pokus, ktorý je dosť riskantným ťahom. Určite sa nedá povedať, že by im to nevyšlo. Skôr naopak a aj relatívny úspech Kindly Bent To Free Us nasvedčuje tomu, že to má pozitívnu odozvu. Treba povedať, že s opakovanými posluchmi vzrastá aj náklonnosť k tomuto dielu.

Cynic by som momentálne asi len ťažko označil ako progresívny alebo nebodaj extrémny metal. Viac sa prikláňajú k progresívnemu rocku s retro zvukom 70-tých rokov. Občas je to psychedelické, inokedy viac melodické a sem tam sa aj priostrí gitarami alebo dvojkopákom stále fantastického bubeníka Seana Reinerta. Hranie samo o sebe mi pripomína fusion, no výsledok by som ako fusion rozhodne nenazval. Nejaké tie jazzové úseky a vyhrávky tu však sú, a prispievajú k pestrosti albumu. Hneď prvý song True Hallucination Speak má slušný groove a kopec skrytých beatlesovských melódií. Paul Masvidal nemá ako spevák výrazný vokál, skôr tiahne k alternatívnemu a civilnému prejavu ktorý sa k hudbe Cynic perfektne hodí. Kapela sa nikam nehrnie vpred, preto je potrebné byť aj správne naladený na takýto typ hudby. Rýchlosťou vás síce neohúria, ale zato prechodov a neustále sa meniacej dynamiky si tu užijete až na doraz. Veľmi sa mi pozdáva titulná Kindly Bent To Free Us a z môjho pohľadu sa jedná o vrcholný okamih. V skladbách je často obsiahnutá mystická forma a posledná vec Endlessly Bountiful to tiež celkom dobre dokumentuje, navyše má krásny pomalý jazzový koniec. Ďalšia skladba, ktorá ma aranžérsky zaujala je nadupaná Holy Fallout s vynikajúcim sólom. Masvidal sa zriekol spievania cez vocoder, ktoré bolo taktiež znakom Cynic, no nijako výrazne to ich hudbe neublížilo. Skladby sú veľmi vyrovnané a nemajú tendenciu sa medzi sebou nejako prebíjať. Gitarové plochy majú typický komplikovaný ťah, no chýba mi aj druhá gitara a je škoda, že bývalý člen Tymon Kruidenier (Exivious) už nie je v radoch Cynic.

Dobrou správou pre prípadných zberateľov či záujemcov o tento album je, že výsledný mastering nepodlieha trendu ale naopak ponúka kvalitu akú si zaslúži každá hudobná nahrávka. Aj to je napr. výhoda nahrávania albumu na vlastné náklady, ktorý si Cynic zaplatili z vlastného vrecka. Čo sa týka hudby ako takej, tak je to naozaj vysoký štandard. Pravdupovediac som ale čakal od tretej štúdiovky viac a neponúka mi až také vyžitie ako napr. predošlé dva albumy. Pozerám sa na to však aj z druhej strany a musím povedať, že v rámci toho progresívneho rocku alebo aj metalu je to stále výrazná záležitosť a svojim spôsobom aj hudobná udalosť. Cynic nemusí žiť len z minulosti, je to kapela ktorá sa nebojí hľadať či skúšať nové veci. Presne to robí progresívnu kapelu skutočne progresívnou a je to aj nádej do budúcnosti, ktorá môže byť pre Cynic ešte veľmi zaujímavá.
reagovat

Mayak @ 03.04.2014 20:29:20
...obsažná a výstižná recka, aj s hodnotením súhlas ...
O.K., Slavo