Spiritual Beggars - Earth Blues (2013)

Keby Spiritual Beggars bola kapela zo 70-tých rokov, tak by boli dnes velebení asi tak ako Deep Purple, Uriah Heep či Black Sabbath. Podobná úvaha sa mi naskytá pri počúvaní albumu Earth Blues, ktorý je absolútne čistokrvným hard-rockovým dielom. Dokonca ešte aj zvukovo má presne ten esprit 70-tých rokov, čo je samozrejme zámer. Zabudnite na stoner-rock a podobné štýlové škatuľky, toto je retro na tej najvyššej možnej úrovni. Gitarista Michael Amott má svoje vlastné hudobné cítenie a keď prichádza jeho chvíľa, tak je to vždy oslava melódie. Pod aranžmány sa výraznejšie podpísal aj klávesák Per Wiberg, ktorý je autorom aj prednej obálky. Tá je jedna z najvydarenejších a má aj celkom zaujímavý filozofický podtext. Opiera sa jednak o hudobnú náplň a reflektuje aj to ako ľudská civilizácia zaobchádza so svojou planétou.

Earth Blues je v originály skladba Jimiho Hendrixa a Spiritual Beggars chceli týmto albumom zdôrazniť kým vlastne sú. Do role speváka sa ešte viac vžil Apollo Papathanasio a môžete si tu opäť užiť jeho sýty soulovo zafarbený vokál, ktorý sa tak trochu podobá Davidovi Coverdaleovi z éry Deep Purple. Šliapnuť na päty rockovým dinosaurom je odvážny čin a nie každý si také čosi môže dovoliť. Spiritual Beggars však áno, pretože majú arzenál úžasných nápadov, ktoré dokážu veľmi jednoducho a hlavne efektívne začleniť do aranžmánov. Ich hudba sa netvári ako chodiaca dokonalosť, ich hlavným poslaním je potešiť fanúšikov hard-rocku bez rozdielu veku. Earth Blues je viac priateľskejší a prístupnejší album, ale tá zemitosť ukrytá aj v názve albumu tam určite je. Tento počin vybočuje tak trochu z diskografie kapely, no zároveň odkryl ich ozajstné korene, ktoré siahajú do čias keď ešte len skúmali rockovú muziku.

Wise As A Serpent je energický groove-rock, ktorý okamžite dáva tušiť s kým, alebo lepšie povedané s čím tu máte dočinenia. Niektoré nasledujúce skladby by mali dostať hodnotenie ako rocková klasika. Turn The Tide má úžasný hard-rockový ťah a strieda sa tu jedna lepšia melódia za druhou. Iné sa nedá napísať ani o ďalšom skvoste Sweet Magic Pain, ak máte radi Deep Purple, Uriah Heep alebo Argent (čiže kapely využívajúce zvuk hammondu) tak si určite pochutnáte na strhujúcej rytmike, orgáne a tradične fantastickom gitarovom sóle. Bombastická pecka Hello Sorrow je jedným z vrcholov a nasleduje "purpleovská" záležitosť One Man's Curse. Cover verzia skladby Dreamer od soulového speváka Bobbyho Blanda (mimochodom aj Whitesnake si požičali jeho Ain't No Love In Heart Of The City) je nádherne lyrická a má samozrejme rockovejší naturel. Too Old To Die Young má nápaditú strednú pasáž, kde sa snúbi krása hammondu, melotrónu a jemnej gitary. Dvojica skladieb Dead End Town a Freedom Song to parádne nakopne smerom dopredu. Posledná kvázi-sabbatovská Legends Collapse to zakončí trochu pochmúrnejším štýlom. Každý song má niečo do seba a ako celok je Earth Blues veľmi pôsobivý.

Spiritual Beggars nie je projekt, je to regulárna kapela so všetkým čo k tomu patrí. V správny čas sa zídu, spoločne skúšajú, nahrávajú a nakoniec obšťastnia davy na koncertoch. Dokážu priniesť v určitých intervaloch album, ktorý svieti na rockovej scéne ako rotujúci pulzar (mám na mysli hlavne kvalitu, nie miliónové predaje). Earth Blues je môj osobný favorit v diskografii Spiritual Beggars a preto bude moje hodnotenie vyložene subjektívne.
reagovat

martin69 @ 18.05.2014 17:03:11
To vypadá dobře. Seženu a poslechnu. Dík, za tip!

alienshore @ 18.05.2014 19:35:23
Myslím, že tebe by sa mohol pozdávať aj ten predošlý album Return To Zero, to je tiež veľmi dobrá vec.

Snake @ 18.05.2014 20:16:19
alienshore, o téhle desce jsme se spolu bavili v poslouchacím vlákně. Na tvoje doporučení jsem si ji prohnal hlavou a líbila se mi. Ale - a je to trochu nespravedlivé k v současné době působícím kapelám - když už koupím do sbírky nějaké cd, tak většinou legendy ze sedmdesátých let. A nemám pro to jediné rozumné vysvětlení. Kdybych měl svého psychiatra, zeptám se ho, ale takhle...

alienshore @ 18.05.2014 20:54:36
Snake úplne tomu rozumiem, práve preto propagujem kapely novšieho data. Dôvod je hlavne ten, že v dobe sťahovania a dostupnosti hudby za pár minút sú takéto skupiny radi za každého nového fanúšika, ktorý je ochotný investovať niečo za kvalitnú hudbu. Hudba je tiež svojim spôsobom produkt, z ktorého majú muzikanti tržbu (alebo omrvinky). Ja sa nepozerám na dekády tak, žeby som ich medzi sebou povýšil alebo ponížil. Nájdem si v nich vždy to čo potrebujem. Vyrastal som na hudbe 60-tých a 70-tých rokov, no pre mňa nie je už zaujímavé písať o niečom čo je stokrát zrecenzované a dokonale prebádané. Na margo tej nespravodlivosti máš určite pravdu, momentálne len máloktorá kapela sa stane skutočne legendárnou. Hudba však napreduje ďalej a dokáže byť stále vzrušujúca. Načo teda obmedziť svoj zdroj na potôčik, keď sa môžem čvachtať vo vodopáde :-). To je len taká moja filozofia, ktorou sa väčšinou aj riadim.

Cossack @ 18.05.2014 21:13:15
Spiritual Beggars znám (i když ne tolik, jak bych chtěl – komplet "Ad Astra", z dalších jen „vzorky”) a mám rád.
Chtěl bych jen podotknout k Alienshorově poznámce, že ony se ty kapely ze 70. let (stejně jako 60. či 80. a 90.) taky těmi legendami nestaly zpravidla hned, ale až tak v horizontu 10 a více roků (výjimky potvrzující pravidlo existovaly, ale jistě existují i dnes).
Proto bych to neviděl tak „černě”… ;-)
(Jen můj názor, nic jiného v tom netřeba hledat.)