Narajama - Convergere (2014)

Brnenská scéna ponúkla v histórii českej rockovej či alternatívnej hudby nejeden skvost. Príkladom je napr. kapela Dunaj či Pavel Fajt & Pluto. Práve k nim môžem priradiť aj kyjovskú formáciu Narajama najmä kvôli štýlovej príbuznosti. Ich debut Vytancuj Chmury (1996, Indies Records) je kultovým art-rockovým albumom a v podstate aj nedostupnou raritou. Návrat na scénu prišiel nečakane s počinom 3' Mej (2011) a bol prijatý v undergroundovom podhubí celkom dobre, napriek tomu že to bol zhruba trinásť rokov starý materiál. Po relatívne krátkom období tu máme novinku Convergere a vyzerá to tak, že kapela nabrala nový dych. Nasvedčuje tomu aj hudobný obsah, ktorý cestuje naprieč rôznymi žánrami od progresívneho a alternatívneho rocku až po jazz, moravský folklór či world music. Zostava je rovnaká ako pri prvom albume a opäť tu máme možnosť počuť cimbal a spev Bohdany Petrů Menšíkovej. Nezastupiteľnú rolu tu hraje aj ďalší dôležitý člen a skladateľ Milan "Lovec" Bílovský. Zapojenie cimbalu do rockovej hudby je veľmi netradičné a práve tým je Narajama jedinečná. Krstnou mamou tohto diela bola Iva Bittová, ktorá tiež kedysi tvorila dejiny českej alternatívnej muziky.

Hudba znie celkom rovnocenne čo sa týka spevu aj hudobných nástrojov. Dokopy až päť skladieb "Růža su já růža", "Ej lásko, lásko", "Má milá Marijánko", "Oululuáu" a "Rodeo" sú ľudové pesničky, avšak aranžérsky prepracované do podoby multi-žánrového rocku nového milénia. Zaujalo ma, že kapela má stále aj po rokoch svoj štýl a zvuk, čo je jasne počuť v niektorých pasážach. Produkcia mohla zájsť aj do prieraznejších zvukových odtieňov, tým by sa ešte viac zvýraznili niektoré skvelé nápady. Keď vezmeme, že Narajama bola kedysi viac rockovou bandou, tak práve Convergere dokazuje že prešli už nejakou tou cestou. Dostali sa do fázy kedy už hľadajú hudobne vzdialenejšie končiny, avšak cením si že v tejto intelektuálnej polohe sa nájde priestor aj pre rockový drive.

Úvod je sľubný a Welcome To This Plane sa snaží navodiť mystickú atmosféru. Strieda sa v nej český aj anglický text, určite si v nej všimnete pulzujúcu basu a cimbal. Růža su já růža patrí do skupiny skladieb, do ktorých som sa zaľúbil až po uši. Jemné brnkanie po nástrojoch sa onedlho zmení na skutočnú eufóriu a spev Bohdany Menšíkovej jej dáva čosi nadpozemské. Folklór do istej mieri nasáva aj Ej lásko, lásko, ale aranžmány ju vedú úplne iným smerom. Aj toto je príklad majstrovského ovládania nástrojov a skladba nakoniec dôjde do pekného finále. Chřiby je prerobená klasika z ich prvotiny a je doplnená aj o austrálsky nástroj didgeridoo. Spojenie world music a arabských rytmov sa vydarilo a niečo podobné sa naskytá aj pri ďalšej tajomne sa tváriacej kompozícii Světlo. Nevďačný prívlastok “čierny Peter“ tentoraz pripadne songu Má milá Marijánko, ktorá do povahy albumy nepasuje a veselá folklórna tematika ma dosť irituje. Našťastie je krátka a skladby Tobě a Time prinavracajú albumu opäť krásne momenty. Vrcholy prichádzajú hneď po sebe, Oululuáu (geniálne naaranžované vokály!!!) a Horela linda, linduška sú plné ohňa, dynamiky a zvukomalebných plôch. Rodeo už len odľahčuje koniec albumu a je to nekonfliktný jazz so skresleným soundom a skatovaním.

Oporou kapely je nepochybne aj Igor Judas a jeho bezpražcová basa má veľký podiel na výslednom zvuku. Album je kolektívnou prácou všetkých členov a práve to sa podpísalo pod jeho kvalitu. Estetická stránka nie je len záležitosťou hudby či aranžmánov. Obal je vytvorený z pevného kartónu a vo vnútri sa nachádzajú umelecké obrázky kanadského maliara Briana Tjepkema. Aj vďaka tomu vyzerá Convergere atraktívne a potencionálny záujemca pri pohľade na neho očakáva podvedome aj podobne ladenú hudbu. Vadí mi na ňom v podstate len jedna skladba, čo teda nie je vôbec zlý výsledok. Album patrí na českej scéne medzi tie najzaujímavejšie, ktoré boli vydané v roku 2014. Hodnotenie 4,5.
reagovat