Unruly Child - Worlds Collide (2010)

Nadšenie, ktoré sprevádzalo Unruly Child sa po vyhadzove z veľkého vydavateľstva cvrklo na minimum. Kapela striedavo fungovala aj nefungovala a skutočný návrat sa koná až v roku 2010 s klasickou zostavou z ich debutovej dosky. Mark Free bol taktiež súčasťou reunionu, avšak tentoraz pod menom Marcie Michelle Free. Detaily nech si domyslí každý sám, keďže recenzia by mala pojednávať viac o hudbe, ale budem ju momentálne zmieňovať v ženskom rode. Za bližší pohľad stojí aj jej/jeho sólová kariéra, kde hlavne album Long Way From Love (1993) si získal veľkú obľubu medzi AOR poslucháčmi. Hlas sa však nezmenil a stále je to rovnako veľký talent, tak ako na začiatku 90-tých rokov.

Bruce Gowdy a Guy Allison sú tradične skladateľským pilierom Unruly Child a ich skladby majú opäť tú špičkovú kvalitu, s ktorou vtrhli na hudobnú scénu v roku 1992. Taktiež sa postarali o produkciu a zvuk, čiže Worlds Collide je predovšetkým dielom tejto autorskej dvojice. Marcie Free spolupracovala len na skladbách Show Me The Money, titulnej Worlds Collide a You Don't Understand bola pre zmenu čisto od nej. Určitý podiel na ich znovuzrodení má aj talianske vydavateľstvo Frontiers Records, ktoré im ponúklo ďalšiu šancu v ich kariére. Predná obálka má nápaditý koncept a je to určite jedna z tých lepších od svetoznámeho grafika Hugha Symea.

Prvé takty tak trochu ironickej Show Me The Money naznačujú, že Unruly Child ešte ani zďaleka nestratili svoj aranžérsky talent. Potvrdzuje to aj Insane a taktiež hitová bomba When We Were Young. Je počuť, že sa trochu posunuli a pridalo im to na hudobnej vyzretosti. Zakomponovali ešte o málinko viac prog-rockových prvkov, čo nádherným spôsobom zdobí aj ďalšie songy ako Tell Another Lie alebo po melodickej stránke geniálne spracovanej Love Is Blind. Titulná Worlds Collide je rocková extáza s úžasnými akusticko-elektrickými gitarovými ornamentmi a skvostným refrénom.

Album je veľmi starostlivo zložený a výrazný zosun kvality sa nedeje ani pri Talk To Me či orientálnej Life Death. Akurát musíte na neho viackrát vysadnúť, aby ste si tú jazdu potom patrične užili. Nepochybne ďalším silným príspevkom je Read My Mind s ľahkou a vzdušnou melódiou. Do pozornosti by som tu dal emotívne gitarové sólo Brucea Gowdyho. Podobne ma na celej ploche baví aj klávesová práca Guy Allisona a napr. aj skladba Neverland obsahuje zopár jeho vyhrávok, ktoré ju neskutočne skrášľujú. Poslednou hitovkou je skvelá Very First Time a koniec patrí emocionálnemu vyznaniu Marcie Free s názvom You Don't Understand.

Tak ako je debut z roku 1992 ukážkovým albumom, tak rovnako je ním aj Worlds Collide v novom miléniu. Určite ho nekopíruje, pretože to by nebolo veľmi rozumné, ale nadväzuje na neho určitým spôsobom, pričom si tu jasne zachovávajú svoj štýl. Môžu sa od nich učiť mladé kapely, ktoré chcú preraziť v melodickom rocku, ale čaká ich veľa krvopotnej práce kým dosiahnu úroveň Unruly Child. Worlds Collide je druhým vrcholom tejto americkej kapely a snáď nie aj posledným. Vďaka takým jedinečným formáciám ako Unruly Child je AOR ešte stále zaujímavý žáner.
reagovat