David Barrett Trio - David Barrett Trio (2013)

Máte radi Rush a gitarový štýl Alexa Lifesona??? Tak pozorne čítajte nasledujúce riadky …

To, že Alex Lifeson je geniálny muzikant je pre mňa viac než istá vec. Patrí však medzi najmenej nápadných členov Rush. Ovplyvnil takých hráčov na el. gitaru ako John Petrucci, James Murphy alebo aj Paula Gilberta. K týmto menám môžeme zaradiť aj Davida Barretta, ktorý sa s Alexom Lifesonom aj osobne pozná. Vďaka tomu sa Mr. Lifeson podujal na produkcii ich debutového albumu a dokonca sa podpísal aj pod aranžmány. Jeho ruku tu cítiť a kto si rád zaspomína na Rush a ich veľkolepé diela ako Hemispheres, Permanent Waves či Moving Pictures bude týmto výtvorom určite nadšený. David Barrett ide na to celkom zaujímavým spôsobom a aj keď to celé do značnej miery pripomína Rush, tak sa nejedná o nejaké bezzubé vykrádanie. Vzal si predovšetkým gitarový štýl Alexa Lifesona a niečo aj od Jimmyho Pagea. S aranžérskou prefíkanosťou Rush to zase až tak veľa spoločného nemá a tým pádom je tu väčší priestor pre veľmi dobre premyslené gitarové vychytávky, ktoré sú až prekvapujúco silné a adresné.

Album ponúka desať inštrumentálnych skladieb a na jednej si zaspieval Paul Reid. Práve vokálom obdarená Belmonte ako keby priamo vypadla z dielne Rush a z toho krásneho sóla behá až mráz po tele. Inštrumentálky sú naozaj veľmi podarené a hneď druhá v poradí Sonar vás o tom dostatočne presvedčí. Aftermath patrí medzi najlepšie a Barrettove skreslené sólo je snáď to najkrajšie čo zaznie na tejto doske. Pomalšia vybrnkávačka Anamnesis je ďalší čarovný kúsok a tento gitarový štýl mne osobne veľmi sedí. A Whisper to the Thunder by si mohol Alex Lifeson kľudne vziať za svoju, pretože do bodky charakterizuje jeho štýl. David Barrett má dosť dobre prečítanú jeho hru a dokáže celkom sviežo na jeho odkaz aj nadviazať. To isté by sa dalo povedať aj o éterickej Disappearance či energiou nabitej Knot. Album uzatvára ďalšie výborná skladba Great Eastern Sun. Akustické vyhrávky a často používaná mandolína pripomenú občas aj Jimmyho Pagea, no celkove prevažuje odkaz Alexa Lifesona.

David Barrett vám ponúka príjemný melodický rock a snáď asi len málokto by ho mohol obviniť z nejakého lacného špekulantstva. Na to je táto hudba až príliš poctivo prepracovaná a obsahuje skutočne výrazné momenty, ktoré z hlavy len tak nevyšumia. Zvuk je absolútne špičkový, jednak súčasný a v určitých polohách aj retrospektívny. David Barrett nápaditým spôsobom využíva všemožné krabičky, bez toho aby to znelo umelo alebo neprirodzene. V podstate taká tá nenútenosť a jednoduchosť robí z tohto počinu taký malý skvost. Pozitívne ladená hudba s krásnymi inštrumentálnymi výkonmi a ja reálne udeľujem tomuto albumu 4,5 hviezdičiek.
reagovat