Muenzner, Christian - Beyond The Wall Of Sleep (2014)

Pri pohľade na prednú obálku by si niekto povedal, že je to len ďalší death metalový album. Imidž, ktorý si pestujú metaloví muzikanti je trochu smiešny (mám na mysli obaly alebo názvy piesní) a či chcú alebo nechcú, tak musia vyzerať pred fanúšikmi ako zlí chlapci, ináč ich nemilosrdne pošlú do večného zatratenia. Beyond The Wall Of Sleep je výlučne inštrumentálne dielo, ktoré sa síce opiera aj o death metal, ale nájdete tu kopec odkazov aj na neo-klasický heavy metal, progresívny metal či dokonca fusion. Gitarista Christian Muenzner bol členom viacerých kapiel a hlavne v nemeckých Obscura ukázal koľko má v sebe potenciálu a talentu. Výnimkou nie sú ani jeho sólové projekty a zatiaľ u mňa vedie práve Beyond The Wall Of Sleep kvôli pestrosti a prepracovaným gitarám.

Výborná rytmika Hannesa Grossmanna a Linusa Klausenitzera dáva základ pre rôzne technické vývrtky a nepravidelné tempá. S takouto podporou môže Muenzner čarovať svoje komplikované riffy a melodické sóla. Zmeny nálad a motívov nie sú vôbec prvoplánové. Všetko drží pohromade vďaka nápaditému štýlu tohto gitarového virtuóza. Dramaturgia albumu je celkom zaujímavá a prvých päť skladieb ako Shadow Over Innsmouth, Mountain Of Madness, Beyond The Wall Of Sleep, The Pit And The Pendulum a Evil Spell (The Book Of Belial) sú myšlienkovo a hudobne najtvrdšie. Pozorne si však všimnite ich štruktúru a objavíte v nich nejeden brilantný nápad, a to už nevravím o perfektných melodických sólach vystrihnuté ako zo shrapnellovskej školy.

Zmenu pocítite hneď pri The Witch Of Endor, ktorá už nemá také ostré kontúry ako tie predošlé. Nasleduje The Talisman a tu už je inšpirácia Tonym MacAlpineom viac než jasná. Náznaky fusion sa prejavujú vo výraznejšej miere v Nightlife a myslím si, že v tejto chvíle dôjde niektorým zanieteným poslucháčom, že toto nie je obyčajný metalový gitarista. Počas celého albumu výdatne vypomáha aj klávesák Jimmy Pitts (Spastic Ink, Pitts/Minnemann), ktorý dostal priestor aj pre svoje sóla. Pritvrdenie prichádza v The Green Traveller a skvelú prácu odviedol bubeník Hannes Grossmann vďaka zaujímavej hre na čineloch. Táto skladba znie na metalové pomery veľmi rytmicky. Taktiež super je aj Demon's Gate a ešte lepšia mi pripadá rocková pecka Veil Of The Soul. Krásne melodické gitary a nákazlivé tempo vedú album nenávratne k jeho koncu a posledné slovo dostane klávesák so svojim sólom.

Gitarová muzika je založená hlavne na egu dotyčného muzikanta a práve preto je tento štýl veľmi špecifický, a nie každý ho má rád. Počúvať niekoho kto stále len sóluje nie je nič vzrušujúce a mal som už tú česť aj s albumami, ktoré boli príšerne nudné. To však nie je prípad tohto diela, pretože je za ním cítiť veľa poctivej práce. Christian Muenzner premyslel do detailu takmer každú jednu kompozíciu. Podarilo sa mu ukolísať hneď niekoľko metalových štýlov bez ujmy a vyťažil z toho maximum. Takto si predstavujem inštrumentálnu jazdu plnú energie a muzikantského umenia. Navyše počúvať bicie Hannesa Grossmanna je balzam na uši, tento chlapík zahrá takmer hocičo a s úplnou ľahkosťou. Beyond The Wall Of Sleep nepatrí medzi albumy s nálepkou "easy listening", ale zato sa vie odmeniť fanúšikom progresívneho metalu, ktorí vyhľadávajú práve takýto typ inštrumentálnej hudby.
reagovat